Komárňanská pevnosť na juhu Slovenska je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou svojho druhu na Slovensku. Rozmermi a zachovalosťou je dokonca unikátom európskeho formátu. Preto je navrhnutá na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Mesto Komárno sa pýši jedinečnou pevnosťou, ktorá nemá na Slovensku páru. Presnejšie by sme mali hovoriť o niekoľkých pevnostiach, ktoré spolu vytvárali prepracovaný fortifikačný systém bastiónového typu.
Skanzen je najstarším zariadením svojho druhu na Slovensku. Bol sprístupnený v roku 1965. Na ploche 1,5 ha je v parkovej a záhradnej úprave - etnoparku rozmiestnených 24 expozičných objektov, ktoré prezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo dvoch etník: slovenského a rusínskeho obyvateľstva, žijúceho v regióne horného Šariša a severného Zemplína. Pochádzajú z 19. a 20. storočia a typologicky patria k dreveným stavbám karpatského typu. Sú tu zastúpené 4 druhy stavieb: obytné zrubové domy, rôzne hospodárske stavby, technické stavby a sakrálne stavby.
Kostolík dal v roku 1863 vybudovať pre svojich veriacich banskobystrický biskup Štefan Moyses, ktorý pôsobil vo Sv. Kríži od roku 1851 až do svojej smrti v roku 1869. Kostolík bol vybudovaný neďaleko Žiaru nad Hronom na cirkevnom majeri Kupča. Zasvätený bol Sv. Štefanovi. V spomínanom období pracovalo a žilo na tomto majeri okolo 80 obyvateľov zaoberajúcich sa najmä poľnohospodárskymi prácami, ale pracovala tu aj tehelňa, kameňolom, bitúnok s následným spracovávaním mäsa. Podľa fotografií rozpadajúceho kostolíka vidieť, že to nebola nejaká malá kaplnka, ale celkom zaujímavý kostolík. Je celkom pravdepodobné, že náboženských slávností sa zúčastňoval aj Štefan Moyses.
Cez mnohé miesta často prechádzame bez povšimnutia, niektoré miesta vnímame ako obyčajné a nehovoria nám nič. Veľakrát by sme aj chceli vedieť históriu daného miesta no pátranie po informáciách býva často ťažké. Ja som podobne až do nedávna prechádzal časťami Zobora v Nitre a neuvedomoval si že okolie Špecializovanej nemocnice sv. Svorada dýcha históriou.
Aj z dôvodu zachovania a zakonzervovania zbytkov Kostola sv. Jozefa ktorý sa ešte nachádza v priestoroch nemocnice vzniklo v lete 2013 občianske združenie Zoborský skrášľovací spolok. V tejto lokalite stál už od 9. storočia kláštor, ktorého históriu prínašame v tomto článku.
ruiny Kostola sv. Jozefa
Strečniansky hrad stojí na začiatku strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m.n.m.. Praveké nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná už v dobe bronzovej a železnej. Strečno patrilo medzi kráľovské hrady. Hoci prvá písomná zmienka o ňom pochádzala až z roku 1316, s istotou môžeme predpokladať, že existoval už v 13. storočí.
Spolu s inými hradmi na Považí sa aj Strečno spomína ako miesto, kde sa od obchodníkov vyberalo clo. Jedným z majiteľov bol František Vešeléni, ktoré manželkou bola známa Žofia Bosniaková. V rokoch smrti Žofie Bosniakovej Vešeléni nevenoval Strečnianskemu hradu náležitú pozornosť, takže ten začal pustnúť. Môžeme si to vysvetliť tým, že sa Žofia Bosniaková už častejšie zdržiavala v prístupnejšom a pohodlnejšom kaštieli. Hrad slúžil len ako rezervný objekt počas ohrozenia.
Keď prechádzate centrom Nitry, nemôžete si nevšimnúť dve vysoké veže patriace rímsko-katolíckemu barokovému kostolu sv. Ladislava. Je situovaný v Dolnom Meste na návrší. Jedná sa vlastne o komplex budov - kostol a kláštor Piaristov. Základný kameň bol položený 9. júna 1701 za biskupa Ladislava Maťašovského. Začalo sa s budovaním kolégia, v roku 1714 už stál konvikt a v roku 1720 bola ukončená prvá stavebná etapa. Po požiari v roku 1723 boli budovy obnovené a postavená bola aj školská budova. Katolícke gymnázium tu funguje dodnes.
Už z diaľky víta pocestných malebný kostolík – Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach. Dominanta týčiaca sa na ostrohovitom výbežku Tribečského pohoria je viditeľná od nitrianskych rovín až po časť Považia. Mĺkvy svedok dávnych čias je románskou stavbou z polovice 11.st. V najstaršom období kostol vlastnil miestny šľachtic Dražej. Od tohto typicky slovanského mena je odvodený názov obce. Neskôr patrila pod nitrianske biskupstvo, spomína sa v Zoborskej listine z roku 1111 ako Drasei.
Najväčšou prírodnou expozíciou na Slovensku je Múzeum slovenskej dediny v Martine. Rozkladá sa na ploche 28 ha a nachádza sa v ňom takmer 100 stavieb Slovenskej ľudovej architektúry, pochádzajúcich zo severozápadného Slovenska.
Obec Zolná sa nachádza asi 8 kilometrov od okresného mesta Zvolen. Na severnom okraji obce na svahu pri hlavnej ceste sa nachádza kostolík zasvätený sv. Matúšovi. Oplotený je hradbami. Jeho pôvod siaha do 13. storočia a prelýna sa v ňom románsky sloh s rannogotickým.
Evanjelický drevený artikulárny kostol v Istebnom pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. V 2. polovici 17. storočia v Uhorsku zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thökölyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkami donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. – 26. zákonný článok – artikulu, ktorý povoľuje výstavbu kostolov po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste a po dva v každej stolici. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Pôvodne bolo postavených 9 artikulárnych drevených kostolov, z ktorých sa do dnešného dňa zachovalo iba 5. Jedným z nich je aj kostol sv. Michala v Istebnom. Objekt (spolu so zrubovou zvonicou) patrí medzi najhodnotnejšie historické stavby na Orave.
