Do okolia obce Sirk (okr. Revúca) sa zatúla návštevník asi len náhodou. Napriek tomu v okolí tejto obce sa nachádza mnoho významných historických a architektonických pamiatok viažúcich sa k ťažbe železnej rudy, ktorá tu prebiehala v minulosti až do 50-rokov 20. storočia. V Červeňanoch - časti obce Sirk sa nachádza vysoká pec. Uvidíte ju asi 100 metrov od hlavnej cesty. Bola postavená spolu so železiarňou v rokoch 1870-1874 Hrlicko-tapolcsánskou spoločnosťou a fungovala do roku 1903. Je vysoká takmer 14 metrov.
Pri ceste Muránskou dolinou neobídete určite ani mesto Revúca. Obklopené je masívmi Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny. V blízkosti sa nachádza známy Národný park Muránska planina. Prvý krát sa sídlo na tomto území písomne spomína v roku 1357 pod názvom Nagy Reucze. Mestské výsady získala Revúca v 16. storočí kedy patrila pod Muránske hradné panstvo. V súčastnosti je okresným mestom z mnohými historickými budovami a pamiatkami.
Medzi najzaujímavejšie historické budovy patrí aj pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia (1862 - 1874). Je to rokoková kúria z 18. storočia, je Národnou kultúrnou pamiatkou.
Čachtický hrad vznikol v druhej polovici 13.-teho storočia a patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska. Prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt - Poznanovcov, pričom istý čas patril aj Matúšovi Čákovi. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská Františka Rákócziho II. a odvtedy začal chátrať, aj keď istý čas slúžil ako väzenie.
Castro nostro Scypus, náš hrad Spiš, nesie so sebou zaujímavú históriu. Je známy ako sídlo uhorských kráľov. V priebehu storočí sa postupne menil a rozširoval svoju mohutnosť. Rozmery, v akých ho vidíme dnes získal v 15. storočí. Za najväčší hrad v Európe ho považujeme od obdobia kedy v juhozápadnej časti vzniklo rozsiahle nádvorie s rozlohou 285 x 115 metrov. Stavba hradu dominuje okolitej krajine dodnes a stala sa jej symbolom.
Komárňanská pevnosť na juhu Slovenska je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou svojho druhu na Slovensku. Rozmermi a zachovalosťou je dokonca unikátom európskeho formátu. Preto je navrhnutá na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Mesto Komárno sa pýši jedinečnou pevnosťou, ktorá nemá na Slovensku páru. Presnejšie by sme mali hovoriť o niekoľkých pevnostiach, ktoré spolu vytvárali prepracovaný fortifikačný systém bastiónového typu.
Skanzen je najstarším zariadením svojho druhu na Slovensku. Bol sprístupnený v roku 1965. Na ploche 1,5 ha je v parkovej a záhradnej úprave - etnoparku rozmiestnených 24 expozičných objektov, ktoré prezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo dvoch etník: slovenského a rusínskeho obyvateľstva, žijúceho v regióne horného Šariša a severného Zemplína. Pochádzajú z 19. a 20. storočia a typologicky patria k dreveným stavbám karpatského typu. Sú tu zastúpené 4 druhy stavieb: obytné zrubové domy, rôzne hospodárske stavby, technické stavby a sakrálne stavby.
Kostolík dal v roku 1863 vybudovať pre svojich veriacich banskobystrický biskup Štefan Moyses, ktorý pôsobil vo Sv. Kríži od roku 1851 až do svojej smrti v roku 1869. Kostolík bol vybudovaný neďaleko Žiaru nad Hronom na cirkevnom majeri Kupča. Zasvätený bol Sv. Štefanovi. V spomínanom období pracovalo a žilo na tomto majeri okolo 80 obyvateľov zaoberajúcich sa najmä poľnohospodárskymi prácami, ale pracovala tu aj tehelňa, kameňolom, bitúnok s následným spracovávaním mäsa. Podľa fotografií rozpadajúceho kostolíka vidieť, že to nebola nejaká malá kaplnka, ale celkom zaujímavý kostolík. Je celkom pravdepodobné, že náboženských slávností sa zúčastňoval aj Štefan Moyses.
Cez mnohé miesta často prechádzame bez povšimnutia, niektoré miesta vnímame ako obyčajné a nehovoria nám nič. Veľakrát by sme aj chceli vedieť históriu daného miesta no pátranie po informáciách býva často ťažké. Ja som podobne až do nedávna prechádzal časťami Zobora v Nitre a neuvedomoval si že okolie Špecializovanej nemocnice sv. Svorada dýcha históriou.
Aj z dôvodu zachovania a zakonzervovania zbytkov Kostola sv. Jozefa ktorý sa ešte nachádza v priestoroch nemocnice vzniklo v lete 2013 občianske združenie Zoborský skrášľovací spolok. V tejto lokalite stál už od 9. storočia kláštor, ktorého históriu prínašame v tomto článku.
ruiny Kostola sv. Jozefa
Strečniansky hrad stojí na začiatku strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m.n.m.. Praveké nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná už v dobe bronzovej a železnej. Strečno patrilo medzi kráľovské hrady. Hoci prvá písomná zmienka o ňom pochádzala až z roku 1316, s istotou môžeme predpokladať, že existoval už v 13. storočí.
Spolu s inými hradmi na Považí sa aj Strečno spomína ako miesto, kde sa od obchodníkov vyberalo clo. Jedným z majiteľov bol František Vešeléni, ktoré manželkou bola známa Žofia Bosniaková. V rokoch smrti Žofie Bosniakovej Vešeléni nevenoval Strečnianskemu hradu náležitú pozornosť, takže ten začal pustnúť. Môžeme si to vysvetliť tým, že sa Žofia Bosniaková už častejšie zdržiavala v prístupnejšom a pohodlnejšom kaštieli. Hrad slúžil len ako rezervný objekt počas ohrozenia.
Keď prechádzate centrom Nitry, nemôžete si nevšimnúť dve vysoké veže patriace rímsko-katolíckemu barokovému kostolu sv. Ladislava. Je situovaný v Dolnom Meste na návrší. Jedná sa vlastne o komplex budov - kostol a kláštor Piaristov. Základný kameň bol položený 9. júna 1701 za biskupa Ladislava Maťašovského. Začalo sa s budovaním kolégia, v roku 1714 už stál konvikt a v roku 1720 bola ukončená prvá stavebná etapa. Po požiari v roku 1723 boli budovy obnovené a postavená bola aj školská budova. Katolícke gymnázium tu funguje dodnes.
