Majster Pavol z Levoče bol úžasný neskorogotický rezbár, ktorého sme v r.1999 v ankete denníka SME zvolili za najväčšiu umeleckú osobnosť milénia. Jeho obdivuhodné diela sa zaraďujú medzi najhodnotnejšie stredoveké pamiatky na Slovensku. Aj vďaka nemu sa Levoča dostala na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Bohužiaľ máme o ňom veľmi málo informácií, pretože levočský archív v r.1550 vyhorel. To, čo je známe, sme sa dozvedeli z kroník, z rôznych dokladov a korešpondencie. Nevieme kde a kedy sa narodil. Nepoznáme ani jeho priezvisko a preto namiesto neho používame meno mesta v ktorom žil a pôsobil, teda Levoče. V dome v ktorom žil sprístupnili v r. 1987 samostatnú múzejnú expozíciu. Jej súčasťou sú aj kopije najdôležitejších Pavlových diel.

Umelecké dielo sa dá najlepšie pochopiť ak poznáme isté súvislosti. Ako a kde umelec žil a čo jeho život ovplyvňovalo.
Keďže ja vám chcem predstaviť len jeho diela a tých je dosť, nevenujem sa tu opisu tejto skvelej osobnosti. Pre toho, kto chce Majstra Pavla spoznať bližšie, prikladám  link na článok od levočského historika doc. Ivana Chalupeckého, ktorý sa jeho životom zaoberá dlhé roky.
http://www.snk.sk/swift_data/source/NbiU/Biograficke%20studie/7/Bio_stu_7_109_129.pdf

Diela nebudem detailne rozoberať, to je práca historikov umenia. Ja ich len v krátkosti opíšem a okrem toho spomeniem aj nejaké zaujímavosti o kostoloch alebo dedinách a mestách v ktorých sa nachádzajú. Keďže ich je ako som už uviedla pomerne dosť, napísala som dva samostatné články. V tomto prvom vám predstavím Majstrove diela na Spiši, pretože tam ich je najviac. V druhom článku som zmapovala jeho diela v ostatných regiónoch.
Práce jeho dielne sa nachádzajú najmä na gotických krídlových oltároch (z akých častí sa skladajú krídlové oltáre, som opísala v článku o Spišskej Sobote). Hustotou a množstvom takýchto oltárov je Spiš na prvom mieste na svete. Pokojne ho môžeme nazvať jedinečným svetovým múzeom gotických oltárov a gotického umenia. Navštevujú ho najmä zahraniční turisti, ktorí sem prichádzajú práve za touto výnimočnou gotikou.

Všetky diela sú zhotovené z lipového dreva a majú charakteristické znaky, podľa ktorých sa dá autor rozpoznať:

- prevrátený okraj vrchného plášťa - tzv. ucho

- oči sú veľké, mierne šikmé,niekedy škuľavé, vysoký nadočnicový oblúk.

- predĺžené tváre s malou guľatou briadkou

- kĺby prstov sú zvýraznené ostrými rezmi

- z farieb používal prevažne zlatú a modrú

- Madony majú výrazne vysunuté koleno

Levoča

Najnavštevovanejšie diela sa nachádzajú v kostole sv. Jakuba v Levoči. V tomto kostole je 18 krídlových oltárov a z toho 4 zhotovila dielňa Majstra Pavla. Kostol je najdlhším na Spiši.

Najznámejším je HLAVNÝ OLTÁR SV. JAKUBA. Tento oltár je zároveň najvyšším gotickým krídlovým oltárom na svete. Meria 18,62 m. Celá koncepcia vychádza zo sústavy trojuholníkov a kružníc. Zhotovený bol v rokoch 1506 - 1510 a vymaľovaný a pozlátený v roku 1517. Toto unikátne, obrovské dielo prežilo bez poškodenia na svojom mieste vyše 500 rokov. A to aj napriek požiarom, vojnám, povstaniam a červotoču. Niekoľkokrát bol opravovaný a momentálne sa druhý krát po kompletnom rozobratí reštauruje. Počas reštaurovania je prekrytý fototapetou. Pozrieť si ho budete môcť až po zreštaurovaní, čo by malo byť koncom roka 2014.

 

V predele oltára je súsošie zobrazujúce poslednú večeru. Podľa legendy majster sám seba zakomponoval medzi apoštolov. Mal by znázorňovať svätého Ondreja. V nemeckom Švabachu je vraj podobný výjav a na ňom sa farár zhovára s umelcom, ktorý oltár zhotovil.

OLTÁR SV. MIKULÁŠA - z r.1507 nezachoval sa kompletne a ani nie je v pôvodnom stave.	OLTÁR SV. ANNY - renesančný niekedy pred r. 1516
OLTÁR SV. JÁNOV - renesančný z r. 1520	OLTÁR NARODENIA PÁNA - oltár je síce barokový z r. 1752, ale sú v ňom umiestnené gotické sochy od Majstra Pavla. Tieto sochy sa našli v r. 1698 zamurované v levočskej radnici a pochádzajú zrejme z iného levočského kostola.

 

Okrem oltárov sú v kostole z Pavlovej dielne aj rôzne plastiky.

SKUPINA UKRIŽOVANIA na korvínskom oratóriu - z konca 15.st. Predpokladá sa, že Ukrižovaný je priamo od Majstra Pavla. Ostatné sochy nemajú jeho rukopis.

JAZDECKÁ SOCHA SV. JURAJA - asi z r.1515. Umiestnená je v kaplnke sv. Juraja, tá býva sprístupnená len cez turistickú sezónu.

Z množstva epitafov, ktoré sa v kostole nachádzajú má najväčšiu historickú hodnotu ten, ktorý vyhotovil Martin Urbanovitz v r.1621 svojej žene. V ňom uvádza, že jeho žena je vnučka rezbára Pavla, ktorý vyrezal hlavný oltár tohto kostola. Na základe toho potom znalci určovali ďalšiu Pavlovu tvorbu.

V tomto chráme je prísny zákaz fotenia. Fotiť sa môže len so špeciálnym povolením.

 

Spišská Sobota

OLTÁR SV. JURAJA - z r.1516. Už je poznačený renesanciou. V predele oltára je znázornená posledná večera. Aj tu vraj Majster sám seba zakomponoval medzi apoštolov.	SV. ANTON PUSTOVNÍK  - soška z rovnomenného oltára. Vznikol okolo r.1500 a k dielni Majstra Pavla ju zaradili najnovšie výskumy.  Oltár je zaujímavý aj maľbami na oltárnych krídlach, ktoré zhotovil Hans T - majster svätoantonskej legendy. Bol na podobne vysokej umeleckej úrovni ako Majster Pavol. Ich spoluprácou aj na iných zákazkách vznikali výnimočné diela.

 

V tomto kostole je prísny zákaz fotenia a nedovolia to v žiadnom prípade. Fotorgafiesú použité z knihy "Spišská Sobota - kostol sv. Juraja"

 

Kežmarok

UKRIŽOVANIE - približne zo začiatku 16.st. v kostole sv. Kríža. Kríž je umiestnený v oltárnej skrini hlavného oltára. Pre oltár sa zdá byť priveľký a zrejme bol pôvodne umiestnený na inom oltári. Podľa najnovších výskumov by mohlo ísť o jedno z prvých diel Majstra Pavla.
Kostol v r.1998 povýšil  pápež Ján Pavol II. na baziliku minor. Patrí medzi najväčšie spišské kostoly a aj jeho južný portál,ktorý je stredným stĺpom rozdelený na dve časti, je jedným z najväčších na Spiši. V bazilike je ešte päť neskorogotických oltárov. Okrem nich bronzová gotická krstiteľnica, krásna gotická lavica, renesančná Senátorská lavica,rokoková spovedelnica a mnoho iných cenných pamiatok. Napríklad gotická  soška Madony, ktorú našli počas rekonštrukcie zamurovanú za kazateľnicou.

 

Ľubica pri Kežmarku

MADONA - z hlavného oltára kostola Nanebovzatia Panny Márie. Oltár je barokový z r.1709, ale uprostred je gotická oltárna skriňa z pôvodného oltára od Majstra Pavla asi z r. 1511. Toto nežné stvárnenie Madony patrí medzi najkrajšie na Slovensku.

UKRIŽOVANIE - kríž je umiestnený  hneď vedľa oltára pri vchode do sakristie a pochádza zo začiatku 16.st.

Tento fascinujúci kostol je najväčší z typicky spišských dvojloďových kostolov. Zachoval si veľa románskych a gotických prvkov. Medzi najstaršie patrí okienko v tvare ranogotickej rozety - kruh s 8 lupeňmi. Takýto typ rozety je na Slovensku zriedkavý a vyskytuje sa najmä v západnom Francúzsku. Do kostola sa vchádza románskym portálom.

 

Strážky pri Kežmarku

KALVÁRIA - zo začiatku 16.st. vo víťaznom oblúku. Kríž sa pripisuje dielni Majstra Pavla.

V kostole sa nachádzajú tri dobre zachovalé neskorogotické oltáre.

Skoro na každej stene sú odkryté nástenné maľby, ktoré boli počas reformácie zatreté vápnom. Patria k najvýznamnejším nástenným maľbám z prvej polovice 16.st. na Spiši. Na západnej stene sú to napr. scény z Pašiového cyklu podľa predlôh významných maliarov vtedajšej doby Albrechta Durera a Lucasa Crancha. Predlohy sa rozširovali po celej Európe pomocou drevorytov.
Časť pamiatok z kostola patrí dnes do zbierkového fondu SNG v Bratislave a niektoré sú v Prahe.

 

Mlynica pri Poprade

SV. MARGITA - r.1515-1520 z hlavného oltára kostola sv. Margity z Antiochie. Soška sa reštauruje.

 

Hrabušice pri Slovenskom Raji

HLAVNÝ OLTÁR SV. VAVRINCA - z r.1516-1520  v rovnomennom kostole. Kostol je gotický. Na románskom portáli je zachovalá gotická freska. Začiatkom 20.st. vyhorel a veža bola tak zničená, že ju museli celkom prestavať. Hrabušice sa nazývajú aj bránou do Slovenského Raja.

 

Spišská Nová Ves

KALVÁRIA - z r.1520 - v kostole Nanebovzatia Panny Márie.  Táto kalvária sa radí medzi najväčšie skvosty Majstra Pavla.
Pôvodne bola umiestnená na tráme vo víťaznom oblúku. Teraz je na južnej stene chrámu.

Kostol je trojloďový a pôvodne gotický. Gotické oltáre sa nezachovali. Výnimočný je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Meria 87 metrov. Ďalším prvenstvom veže je to, že sa na nej nachádza sedem hodinových ciferníkov, ktoré poháňa len jeden stroj.

 

Slovenská Ves

MADONA - okolo r.1510 - v kostole Očisťovania Panny Márie.

Gotická soška je umiestnená v barokovom oltári.

V kostole sa nachádzajú ešte iné stredoveké sochy a to Panny Márie a sv. Jána, ktoré boli pôvodne na kalvárii vo víťaznom oblúku. Okrem nich aj bronzová gotická krstiteľnica z 15.st.

 

Lomnička

UKRIŽOVANIE - okolo r.1520 v kostole sv. Kataríny z Alexandrie. Kostol bol pôvodne románsky neskôr gotický. Zachoval sa románsky aj gotický portál.

Tento kríž je pôvodne z víťazného oblúka, kde bola umiestnená kalvária, ale počas záplav v 19.st. spadol strop a poškodil interiér. Kostol bol prestavaný a stratil gotický ráz. Kríž bol osadený do barokového oltára. Do r.1972 sa v kostole nachádzali aj vzácne gotické sochy. Najvzácnejšia bola krásna soška Lomnickej Madony. Pochádza približne z r.1400 a patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky Slovenska. V kostole je jej kopija. Originál je uložený v SNG v Bratislave. Kostol je pekne zrekonštruovaný.

V Lomničke žili pôvodne spišskí Nemci, ktorí boli po r.1945 odsunutí. Miesto nich sa sem postupne nasťahovali rómovia. Teraz je to čisto rómska obec a už aj krátky pobyt v nej môže byť veľkým dobrodružstvom.

Sedem rokov prežila v Lomničke aj spisovateľka Terézia Vansová, ktorej manžel tu pôsobil ako evanjelický farár. Dodnes sa na Slovensku koná literárna súťaž "Vansovej Lomnička."

 

Spišské Vlachy

UKRIŽOVANIE - okolo r.1520 v kostole sv Jána Krstiteľa.
Je to krásny gotický, trojloďový kostol, druhý najdlhší na Spiši. Gotické oltáre sa dostali počas reformačného hnutia do katastrofálneho stavu a koncom 17.st. boli vymenené za barokové - je ich tam šesť.Hlavný oltár je rokokový a taká je aj kazateľnica. Gotický je len kríž a liatinová krstiteľnica. Všetky sošky sú pozlátené a každá oltárna skriňa má čierne pozadie.  Vďaka tomu pôsobí kostol veľmi silným dojmom.

 

Prečo práve na Spiši sa zachovalo také množstvo gotických oltárov?

Hlavne snáď preto, že reformácia Martina Luthera, ktorá na Spiš prenikla po r.1520, tu prebiehala veľmi umiernene. Kostoly približne na 100 rokov prešli do rúk protestantom. Tí síce neuznávali kult svätých, no napriek tomu oltáre nezničili v takom rozsahu, ako sa to stalo v iných častiach Európy.   
Na Slovensku teda máme umelecko-historické pamiatky na ktoré môžeme byť právom hrdí. Z každého majstrovského diela cítiť energiu a je úžasné, že po toľkých rokoch z nej môžeme čerpať aj my.

Zdroje: články Doc. Ivana Chalupeckého, Múzeum Majstra Pavla v Levoči

Foto: Autor