Solivar pri Prešove môžeme považovať za jednu z najvýznamnejších technických pamiatok u nás. Už z názvu samotného Solivaru vyplýva, že ide o oblasť, kde sa ťažila a vyrábala soľ. Začiatky ťažby a hĺbenia prvej jamy pochádzajú už z rokov 1570-1571. Vtedy vznikala šachta nazývajúca sa neskôr aj Leopold (vtedy Cisárska), ťažila sa odtiaľto samotná kamenná soľ. Tento spôsob ťažby fungoval necelých 200 rokov, definitívnu stopku mu vystavilo až zatopenie podzemnou vodou. V ďalšom období sa ťažila už len soľanka, soľný roztok.
Nad šachtou v roku 1674 vystavali gápeľ - mechanizmus na princípe čerpadla otáčaný štyrmi pármi koní. Soľanka sa čerpala v kožených mechoch s objemom 5 - 7 hl. Gápeľ je aj v súčasnosti jedným z najväčších v Európe.
V tomto období bol vystavaný aj sklad soli, ktorý je architektonicky najzaujímavejšou stavbou Solivaru. Slúžil na uskladnenie, balenie a expedíciu soli. Zaujímavosťou je, že veža nachádzajúca sa v prednej časti slúžila dlho len "na okrasu". Až neskôr sem boli dosadené hodiny.
V 17. storočí taktiež vznikla klopačka, zariadenie, ktoré pomocou klopania na dosku ohlasovalo baníkom začiatok pracovnej doby a rôzne udalosti. Na Slovensku sa nachádza už len ďalších 6 klopačiek, a to v Hodruši - Hámroch, v Banskej Štiavnici, v Hnilčíku, v Kremnici, v Liptovskom Hrádku a v Španej doline.
V roku 1800 vystavali Varňu František v barokovo-klasicistickom slohu. Vo varni sa získavala zo soľanky kryštalická soľ. Takisto bola vybudovaná aj Varňa Ferdinand, ktorá však bola zlikvidovaná v roku 1931.
V roku 1815 zas vznikli drevené nádrže, tzv. četerne, zásobníky soľanky. V budove sa nachádza osem drevených nádrží s dvojitým dnom s celkovou kapacitou 10 560 hl soľanky. Stavba má takisto viaceré zabezpečenia, keď nie je čisto drevená, ale pri jej stavaní použili aj kvalitný kameň.
Ťažba soľanky išla aj po ďalšie roky s dobou, prešovský Solivar zásoboval aj niektoré zahraničné krajiny. Definitívny koniec ťažby je datovaný do roku 1924. 7. marca 1925 sa totiž začal v Prešove využívať "nový" vákuový Solivar fungujúci na princípe vtedy najnovších technológií. Nový Solivar už však taktiež nie je v prevádzke.
V súčasnosti je prístupný verejnosti starý Solivar po rekonštrukcii, ktorá prebiehala do roku 2016. V rámci prehliadky sú prístupné Šachta Leopold, Varňa František, sklad soli a četerne. Len výnimočne je prístupná aj banícka klopačka, pretože objekt nie je zvnútra spevnený. Otváracie hodiny tu.
Skrátený článok nájdete aj na instagrame.
Kristián Sitár