V rámci poznávania Slovenska sme si pre vás pripravili menšiu rubriku o piaristických kostoloch. Postupne sa v priebehu roka pozrieme na pre nás tri najzaujímavejšie - piaristické kostoly v Trenčíne, v Prievidzi a v Nitre.
Dnes sa povenujeme Trenčianskemu, ktorý sa začal budovať ako jezuitský v roku 1653 v ranobarokovom slohu. Výstavbou boli poverení stavitelia talianskeho pôvodu Pietro a Gothard Spazzovci, pričom práce im trvali 4 roky. Kostol bol slávnostne vysvätený svätému Františkovi Xaverskému. S najväčšou pravdepodobnosťou bol práve trenčiansky klenot prvým kostolom na Slovensku vysvätený tomuto svätcovi.
Solivar pri Prešove môžeme považovať za jednu z najvýznamnejších technických pamiatok u nás. Už z názvu samotného Solivaru vyplýva, že ide o oblasť, kde sa ťažila a vyrábala soľ. Začiatky ťažby a hĺbenia prvej jamy pochádzajú už z rokov 1570-1571. Vtedy vznikala šachta nazývajúca sa neskôr aj Leopold (vtedy Cisárska), ťažila sa odtiaľto samotná kamenná soľ. Tento spôsob ťažby fungoval necelých 200 rokov, definitívnu stopku mu vystavilo až zatopenie podzemnou vodou. V ďalšom období sa ťažila už len soľanka, soľný roztok.
Sovia skala je jednou z najjednoduchších túr, aké môžete absolvovať v Slovenskom raji. Ide o skalnú terasu, z ktorej vám bude dopriatý nádherný výhľad na Čingov či neďaleké Spišské Tomášovce. Je možné sa sem dostať z dvoch významných bodov.
Tá jednoduchšia a kratšia trasa vedie smerom z Čingova (jedna zo vstupných brán do Slovenského raja). Z tohto miesta vám to potrvá približne 20-25 minút smerom po zelenej značke. To je len dôkazom toho, že ak chcete dopriať vašim blízkym s nie práve najlepšou kondíciou či deťom krásny výhľad v Slovenskom raji, môžete ich zobrať práve sem. Cesta je navyše dobre značená, takže by nemali nastať žiadne komplikácie.
Zemianske Kostoľany sú známe predovšetkým pre jednu z najväčších tepelných elektrární na Slovensku. Obec s takmer 2 000 obyvateľmi nachádzajúca sa v okrese Prievidza má však aj bohatú históriu a množstvo atraktívnych pamiatok.
Jednou z nich je Renesančný kaštieľ, ktorý stojí v dedine už od obdobia okolo roku 1600. Vtedy bol kaštieľ vystavaný ako štvorvežová opevnená budova. Bol vybudovaný rodom Kostolániovcov, ktorý sa do Kostolian presunuli zo svojho hradu z neďalekého Kamenca pod Vtáčnikom.
Budova prešla počas svojej existencie viacerými menšími prestavbami v 18., 19. a 20. storočí. Z pôvodnej stavby sa zachovali dve nárožné veže s nárožným bosovaním. Vstup do kaštieľa bol pôvodne padacím "mostom".
Hrad Beckov patrí medzi najkrajšie zrúcaniny Slovenska. Beckov preslávila povesť o obľúbenom šašovi Beckovi, ktorý si dal u svojho pána Stibora postaviť sídlo na neďalekej skale.
Táto povesť je však absolútne nereálnou, keďže hrad svoju históriu začal písať už v 12. storočí. V tom čase bolo 60 metrové bralo, na ktorom sa hrad nachádza prvýkrát osídlené. V 13. storočí, potom čo z osady vznikol kamenný hrad sa majetku zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Palatín postupne získal aj ďalšie okolité hrady: Trenčiansky, Čachtický a Tematín. Po Matúšovej smrti v roku 1321 pripadol majetok kráľovi, a tak sa mohla začať písať história hradu prakticky odznova.
Čachtické podzemie sa rozprestiera rovnomerne pod celými Čachticami. Ide pôvodne o vínne pivnice z 15. storočia. V tom čase sa tu nachádzalo víno, ktoré putovalo aj na stoly Mateja Korvína.
V 16. storočí začali z pivníc vznikať samotné chodby, a to niekedy za éry Orságovcov. Chodby s viacerými poschodiami vybudovali bežní obyvatelia najmä ako úkryt pred nekompromisnými tureckými vojskami. Napriek tomu boli katakomby ľahko prístupné. Z vchodov zo záhrad viedli chodby do ďalších častí s križovatkami tzv. líščich dier cez ktoré sa bežní ľudia plaziačky alebo v skrčenej polohe dostali do úkrytovej časti chodieb.
Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch je jedným z najstarších kostolíkov na Slovensku. Podľa najnovších výskumov pochádza ešte z čias Veľkej Moravy z 9.-10. storočia. Budova pôvodne súvisela s cestou na hradisko do Mikulčíc, ktoré sú situované pár kilometrov východne. Slúžila pre obyvateľov bývajúcich v osade strážcov, ktorá sa nachádzala na mieste dnešnej Kačenárne zhruba od 9. storočia.
Malý kaštieľ, ako ho zvyknú domáci nazývať, je situovaný v Oponiciach v okrese Topoľčany. Pamätihodnosť sa nachádza na ceste do Súloviec. Sídli tu Apponyiho múzeum.
Kaštieľ pochádza zo 16.-17. storočia, kedy ho spravovala zemianska rodina Bartakovičovcov, ktorej členovia sú pochovaní v severnej hrobke tunajšieho Farského kostola Petra a Pavla.
V 19. storočí získali kaštieľ Apponyiovci, ktorí boli najvýznamnejším rodom v Oponiciach po stáročia. A práve podľa názvu obce si odvodili svoje "priezvisko". Apponyiovci nikdy v tomto kaštieli nebývali, sídlili totiž v neďalekom Veľkom kaštieli. Malý kaštieľ využívali na reprezentačné účely.
Hodrušská Klopačka je jednou z piatich dochovaných baníckych klopačiek na Slovensku. Klopačka bola postavená okolo roku 1521 a vysielali sa z nej dôležité zvukové signály určené obyvateľom doliny. Signálom bol zvuk klopania dreveným kladivom na drevenú dosku z jaseňového dreva. Doska mala z bokov navŕtané rôzne hlboké diery, ktoré zabezpečovali špecifický zvuk a aj dobré šírenie zvuku. Klopanie bolo dostatočne prenikavé, vždy rozlíšiteľné a bolo ho pritom počuť tak ďaleko ako napríklad zvonenie zvonom. Klopať pomocou dosky bolo možné aj kódovane, v rôznom rytme, čiže bolo možné vysielať správy rôzneho druhu. Kopal sa napríklad budíček, začiatok či koniec šichty ale aj rôzne časy pred fáraním, aby baníci vedeli ako veľmi sa majú ponáhľať do bane. Klopali sa aj rôzne udalosti ako úmrtia, požiar či iné nebezpečenstvo.
Na vrcholovej ochodzi Klopačky vo dne v noci mali službu klopačkári.
Podpoľanie - miesto v ktorom cítite časy minulé. Laznícke osídlenie na svahoch majestátnej Poľany, roztrúsené usadlosti uprostred polí a lúk. Terasovité políčka vytvárajú výnimočnú harmonickú krajinu a vy máte pocit, že sa nachádzate uprostred starých fotografií. Po stáročiach tvrdej práce tu stále vládnu tradície, zvyky a autentický folklór. Podobné obhospodarovanie pôdy sa na Slovensku, či v Európe nájde len málokde. Časozberné video zachytáva krajinu pod južnými a severnými svahmi Poľany, v častiach Hriňovských lazov a nad obcou Povrazník. Vzniklo z úcty k zachovaniu tradícií i k vnútornému vzťahu bohatstva tohto miesta, ktoré je pre mňa nevyčerpateľnou inšpiráciou.
Aj tento rok pokračujeme v aktivitách, ktoré smerujú k propagácii jedinečnej časti stredného Gemera - okolia vrchu Železník. Súčasne usilujeme aj o obnovu Národnej kultúrnej pamiatky - budovy kina Stachanov v Železníku. Aj vďaka Nadácii Pontis mohli dňa 25. augusta2018 návštevníci podujatia nazrieť do bohatej histórie baníctva v tomto regióne. Boli sme poctený návštevou predsedu BBSK Jána Luntera.
Zúčastnení si mohli pochutnať na muráňskych buchtách a skvelom guľáši. O dobrú náladu sa postarala hudobná skupina Jazz Duo.
Páčia sa vám naše hrnčeky? Vyobrazená na nich je správna budova niekdajšej banskej spoločnosti v Železníku, ktorá neskôr slúžila ako kino pod názvom Stachanov. Pred ňou je budova kde bola stolárska, kolárska a kováčska dielňa. Naším cieľom je vrátiť týmto budovám život a postavenie ktoré im právom patrí. Podporte náš projekt ľubovoľnou sumou a zašleme vám jeden takýto hrnček a magnetku.
Ak by ste chceli prispieť, môžete tak urobiť vkladom alebo prevodom na účet: IBAN: SK4683300000002900652636 / variabilný symbol: 2017201800. Do popisu platby vložte svoj email aby sme sa vedeli s vami skontaktovať.
Po dva a polročnej prestávke v historickom kine Stachanov na Železníku, zorganizovali Občianske združenia Skryté Poklady Slovenska a Sirkovanci pre miestnych obyvateľov, ale aj nadšencov z okolia, premietanie dokumentárneho filmu „Spomienky na Železník“. Súčasťou premietania bola aj prezentácia zámeru obnovy Národnej kultúrnej pamiatky, budovy miestneho kina. Projekt predstavil Ladislav Bene, predseda OZ Skryté Poklady Slovenska.
Prinášame vám veľmi pekne spracované časozberné video od Juraja Prostináka, ktoré zachytáva dedinu Horovce na Hornom Považí. Ako sám autor píše v popise videa, je to jeho prvý seriózny timelapses film. Ďalej píše: "Mám rád prírodu vo všetkých ročných obdobiach, ale najmä v zime, keď je všetko pod bielou perinou. Zima v roku 2017 bola mimoriadne chladná, preto som sa rozhodol zachytiť túto krásu vždy keď to bolo možné, v deň či noc. Niektoré zábery boli robené aj pri -20 °C a prsty mi skoro zamrzli. Hlavne v niektorých dlhých scénach, kedy nebol čas ani na prestávku a zábery sa robili 3 až 4 hodiny. Bola to mimoriadne tvrdá práca, bola to však aj výzva a motivácia v dobrý výsledok."
V roku 2017 sa naše občianske združenie sa výrazne zameralo na aktivity smerujúce ku skrášleniu okolia a celkovej obnove budovy historického kina v obci Železník (okr. Sirk), ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Na jar sme podali žiadosť cez grantový program Nadácie Orange na úpravu okolia budovy. Za päť mesiacov sa nám podarilo uskutočniť viacero úprav, ktorými sme sa snažili sprístupniť objekt a jeho okolie širokej verejnosti a turistom. V rámci viacerých brigád počas roka sa nám a ďalším viac ako 20 dobrovľníkom podarilo urobiť veľa viditeľných zmien.
Upratali sme celé okolie od odpadkov a rôznych stavebných materiálov. Portál banskej štôlne Ladislav sme vytiahli zo svahu predovšetkým odstránením zosunutej pôdy, vyklčovaním agátov a iných drevín, vyčistením spár v opornom múre a vyčistením odtokových žľabov.
Vytýčili a vybudovali sme chodníky ku vchodu do kina a k portálu banskej štôlne. Na budove sme zatreli graffiti, za budovou sme sa pustili do dobudovania oddychovej zóny. Umiestnili sme tam nové lavičky, stôl a zábradlie.Celý priestor sme vysypali kameňom.
Umiestnili sme dve infotabule, jednu pri budovu a druhú pri portál banskej štôlne. Budú informovať turistov, ktorí prechádzajú okolo po turistickej značke o významnej histórii tohto miesta. Tiež sa budú môcť pokochať krásnym výhľadom od budovy kina. Jednu staršiu lavičku sa nám podarilo premiestniť pri jednu z infotabúľ.
Veríme, že tento náš prvý projekt je len začiatkom a prvým krokom k obnove celej národnej kultúrnej pamiatky. Zároveň sa chceme poďakovať všetkým, ktorí akokoľvek pomohli v priebehu projektu, predovšetkým obci Sirk a Baníckemu múzeu v Rožňave. Viac informácií o Železníku, jeho histórii ako aj o priebehu nášho projektu nájdete na podstránke: http://pokladyslovenska.sk/zeleznik
Bočná strana budovy pred a po úpravách
Pohľad na priestor pri budove pred a po úpravách
Priestor za budovou pred a po úpravách
Pohľad na priestor oddychovej zóny pred a po úpravách
V rámci poznávania Slovenska sme si pre vás pripravili menšiu rubriku o piaristických kostoloch. Postupne sa v priebehu roka pozrieme na pre nás tri najzaujímavejšie - piaristické kostoly v Trenčíne, v Prievidzi a v Nitre.
Hodrušská Klopačka je jednou z piatich dochovaných baníckych klopačiek na Slovensku. Klopačka bola postavená okolo roku 1521 a vysielali sa z nej dôležité zvukové signály určené obyvateľom doliny. Signálom bol zvuk klopania dreveným kladivom na drevenú dosku z jaseňového dreva. Doska mala z bokov navŕtané rôzne hlboké diery, ktoré zabezpečovali špecifický zvuk a aj dobré šírenie zvuku. Klopanie bolo dostatočne prenikavé, vždy rozlíšiteľné a bolo ho pritom počuť tak ďaleko ako napríklad zvonenie zvonom. Klopať pomocou dosky bolo možné aj kódovane, v rôznom rytme, čiže bolo možné vysielať správy rôzneho druhu. Kopal sa napríklad budíček, začiatok či koniec šichty ale aj rôzne časy pred fáraním, aby baníci vedeli ako veľmi sa majú ponáhľať do bane. Klopali sa aj rôzne udalosti ako úmrtia, požiar či iné nebezpečenstvo.
Po dva a polročnej prestávke v historickom kine Stachanov na Železníku, zorganizovali Občianske združenia Skryté Poklady Slovenska a Sirkovanci pre miestnych obyvateľov, ale aj nadšencov z okolia, premietanie dokumentárneho filmu „Spomienky na Železník“. Súčasťou premietania bola aj prezentácia zámeru obnovy Národnej kultúrnej pamiatky, budovy miestneho kina. Projekt predstavil Ladislav Bene, predseda OZ Skryté Poklady Slovenska.
