V roku 2017 sa naše občianske združenie sa výrazne zameralo na aktivity smerujúce ku skrášleniu okolia a celkovej obnove budovy historického kina v obci Železník (okr. Sirk), ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Na jar sme podali žiadosť cez grantový program Nadácie Orange na úpravu okolia budovy. Za päť mesiacov sa nám podarilo uskutočniť viacero úprav, ktorými sme sa snažili sprístupniť objekt a jeho okolie širokej verejnosti a turistom. V rámci viacerých brigád počas roka sa nám a ďalším viac ako 20 dobrovľníkom podarilo urobiť veľa viditeľných zmien.
Upratali sme celé okolie od odpadkov a rôznych stavebných materiálov. Portál banskej štôlne Ladislav sme vytiahli zo svahu predovšetkým odstránením zosunutej pôdy, vyklčovaním agátov a iných drevín, vyčistením spár v opornom múre a vyčistením odtokových žľabov.
Vytýčili a vybudovali sme chodníky ku vchodu do kina a k portálu banskej štôlne. Na budove sme zatreli graffiti, za budovou sme sa pustili do dobudovania oddychovej zóny. Umiestnili sme tam nové lavičky, stôl a zábradlie.Celý priestor sme vysypali kameňom.
Umiestnili sme dve infotabule, jednu pri budovu a druhú pri portál banskej štôlne. Budú informovať turistov, ktorí prechádzajú okolo po turistickej značke o významnej histórii tohto miesta. Tiež sa budú môcť pokochať krásnym výhľadom od budovy kina. Jednu staršiu lavičku sa nám podarilo premiestniť pri jednu z infotabúľ.
Veríme, že tento náš prvý projekt je len začiatkom a prvým krokom k obnove celej národnej kultúrnej pamiatky. Zároveň sa chceme poďakovať všetkým, ktorí akokoľvek pomohli v priebehu projektu, predovšetkým obci Sirk a Baníckemu múzeu v Rožňave. Viac informácií o Železníku, jeho histórii ako aj o priebehu nášho projektu nájdete na podstránke: http://pokladyslovenska.sk/zeleznik
Bočná strana budovy pred a po úpravách
Pohľad na priestor pri budove pred a po úpravách
Priestor za budovou pred a po úpravách
Pohľad na priestor oddychovej zóny pred a po úpravách
Pred dvoma rokmi sa zrodila myšlienka priniesť kúsok našej histórie v dokumente. Našim cieľom je propagovať práve "skryté poklady" a tak padla myšlienka natočiť niečo o zašlej baníckej sláve pod vrchom ktorý právom nesie pomenovanie Železník. Túto lokalitu sme poznali z minulosti a tak v júni 2015 sme sa vybrali na Gemer. Cieľom nášho dokumentu bolo zachytiť obraz toho čo tu z minulosti ešte zostalo. Na základe rozprávania ľudí ktorí tu žili a žijú a ktorí tu pracovali sme chceli vyrozprávať príbeh o Železníku.
Dokument sme premiérovali práve na Železníku v historickom kine dňa 28.11.2015 a následne aj v mestách Nitra, Hnúšťa, Jelšava, Banská Štiavnica a Rožňava. V roku 2016 sme sa zúčastnili s dokumentom (kratšou verziou) viacerých filmových festivalov a súťaží. Najväčší úspech sme zaznamenali v Piešťanoch na festivale EUROTOUR Piešťany 2016 kde sme získali cenu primátora mesta.
Teraz vám všetkým ponúkame celú dlhú verziu na zhliadnutie zdarma. V prípade záujmu o DVD s filmom nás môžete kontaktovať. Prajeme príjemné sledovanie.
Vzhľadom na to, že obec v ktorej má sídlo naše občianske združenie pristúpilo k prečíslovaniu ulíc, museli sme prispôsobiť aj naše stanovy tomuto faktu. Nové znenie stanov sme odoslali na MVSR a túto príležitosť sme využili aj na úpravu a doplnenie činností nášho občianskeho združenia, hlavne o také, ktoré budú súvisieť s našou snahou o obnovu budovy historického kina v obci Železník (okr. Revúca). Nové činnosti, ktoré sme doplnili do cieľov združenia:
Realizácia a uskutočňovanie záchranných, rekonštrukčných a iných prác so zreteľom na základnú údržbu (regulácia zelene, drobné konzervačné práce, pomocné práce a pod.) ohrozených architektonických pamiatok (historické priemyselné a kultúrne budovy a iné.),
V oblasti špecifických činností v súvislosti s obnovou a rekonštrukciou spolupracovať s odbornými organizáciami a združeniami,
Orientovanie sa na opustené, nevyužité pamiatky, ktoré svojou činnosťou a ich revitalizáciou zapájame do života regiónov a cestovného ruchu a ich zachovanie pre budúce generácie.
Radi by sme v tejto súvislosti oslovili vás, našich priaznivcov a tých, ktorí sa stotožňujete s týmito cieľmi o pomoc. Hľadáme nových členov. Členstvo v našom OZ je bezplatné. Jediné čo požadujeme, je pomôcť pri plnení cieľov združenia. Momentálne hľadáme ľudí na tieto činnosti:
redakčná činnosť - prispievanie novými článkami a tipmi na našu stránku, pridávanie nových zaujímavostí zo Slovenska,
propagačná činnosť - propagovanie združenia a jej cieľov (vo vašom regióne, oslovovaním firiem ktoré by mohli mať záujem pomôcť združeniu),
aktívna činnosť - drobná pomoc pri obnove pamiatok, úprave okoli a apod.
Regióny Štítnickej doliny a Revúckej doliny sú známe svojou kultúrnou a historickou minulosťou, slávnymi rodákmi, moderným papierenským a magnezitovým priemyslom. Patrí sem aj technická pamiatka zo štyridsiatych rokov 19. Storočia a obdobia Prvej Slovenskej republiky „Tunel pod Homôlkou“.
Jedná sa o železničný tunel situovaný v jednom z hrebeňov Stolických vrchov pod vrchom Homôlka, ktorý má nadmorskú výšku 744,8 m n.m. Po smerovej trase východno-západnej bol postavený v dvoch oblúkoch, pričom ten prvý je neďaleko Slavošovského portálu, druhý miernejší za polovicou.
S výstavbou sa začalo v roku 1941, Slavošovský tunel pod Homôlkou bez vstupného portálu zo Slavošoviec bol prerazený 14. Apríla 1944 spolu s 12 mostnými objektmi, vrátane veľkého, dodnes zaujímavého, mníšanského (Magnezitovského viaduktu.)
Ako druhý skvost Banskobystrického raja vám predstavujem Králickú tiesňavu s Farebným vodopádom. Nachádza sa v obci Tajov na ceste do obce Králiky. Nástup do tiesňavy je priamo z cesty Tajov - Králiky v tesne pred pravotočivou zákrutou. Na pravej strane spomínanej cesty je miniparkovisko a pútač Králicka tiesňava. Ale je potreba prejsť na ľavú stranu vozovky na žltú turistickú značku, ktorá vás dovedie cez mostíky až k vodopádu ktorý je cca 7m vysoký. Na konci Králickej tiesňavy je vhodné posedenie s prístreškom a tiež možnosť opekania.
V okolitých obciach Banskej Bystrice sa nachádza zaujímavý skvost slovenskej prírody. Je to až 9 vodopádov, jeden krajší než druhy. Ako prvý si vám dovoľujem predstaviť Malachovský vodopád, nachádzajúci sa za obcou Malachov v areály "Verejné priestranstvo ". Prístup je vhodný pre každého, autom,bicyklom, i na vozíčku a samozrejme že pešo. Jeho výška je približne 5,5m a najbohatší na vodu je na jar po spúšťaní sa snehu, ale nie každý rok to platí.Preto radím fotoaparát a viedeokameru nikdy nezabúdať.
Neďaleko Nitry v pohorí Tríbeč sa nachádza zrúcanina hradu Gýmeš. Ruina sa rozprestiera na kopci, odkiaľ je krásny výhľad na okolité hory. Trasa na hrad Gýmeš z obce Kostoľany pod Tríbečom je označená žltou turistickou značkou. Cestou hore je dobre vidieť na celú dedinu a tiež na kostolík Sv. Juraja z predrománskeho obdobia, ktorý je najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou na území Slovenska. Ďalšia trasa na hrad vedie z obce Jelenec.
Zrúcanina hradu nás privíta, atmosférou, ktorú dokáže vyvolať len dielo zapísané do dejín a zároveň sa nachádzajúce stále na mieste. Tu vidíme ako sa podpísal čas na hrade. Múry už nie sú celé, ale ostali len ich torzami a pomaly rozpadajú. Je však úžasné vidieť ľudí, ktorí majú záujem, aby sa zachovali tieto ostatky minulosti a zachraňujú ich pred tým, aby neschátrali úplne. Prechádzame ruinami hradu, stúpame až na vrchol. Z tohto miesta je dovidieť všade - na časti hradu a jeho široké okolie. Je isté, že ide o veľkolepú stavbu, ktorá v minulosti mala svoju silu aj slávu. Nie je čudné, že hrad Gýmeš sa zaraďuje medzi najstaršie a najväčšie hrady na Slovensku, svedčí o tom aj jeho súčasná podoba ktorá stále kraľuje okolitej krajine. Najvzácnejšou časťou hradu je románsko – gotická veža, ktorá poskytuje turistom jedinečnú vyhliadku na krajinu.
Pohľad na románsko - gotickú vežu Pohľad dovnútra veže
Slovenské opálové bane – svetový skvost a národný poklad Slovákov, ktorý stále ukrýva množstvo neprebádaných chodieb, tajomstiev a legendárneho opálu.
Staré banské diela na východe Slovenska pri Prešove v katastrálnom území obce Červenica, zažívajú svoje znovuzrodenie. Kompletne zrekonštruované základky a staré banské chodby sú sprístupnené pre verejnosť.
Na svete boli známe už od 16. storočia, vtedy hlavne u klenotníkov a zlatníkov. Teraz si na svoje prídu aj milovníci minerálov, geológie, baníctva, histórie ale aj rodiny s deťmi, čo majú záujem spoznávať podzemné krásy Slovenska. Banské diela sú najstaršie na svete a jediné na našom kontinente. V podzemí je cca 24 km banských chodieb, 17 horizontov z ktorých je 5 zaplavených. V bani sa momentálne prevádzkuje aj technické potápanie.
Vďaka miestnym nadšencom a vďaka obecnému úradu Sirk sa v roku 2015 začalo s obnovou vnútorných priestorov budovy miestneho kina v časti Železník. Kino fungovalo už od roku 1929 a pôvodne sa v ňom premietali nemé filmy. I po revolúcii v roku 1989 pokračovalo vo svojej činnosti a cez víkendy prinášalo divákom kultúru pomerne dlho až do roku 2002. Potom budova chátrala.
Mariánska Čelaď (Máriacalád) je dnes malá pustatina, patriaca k Veľkým Lovciam v Novozámockom okrese. Kamenný kostol bol postavený a zasvätený Panne Márii pomocnici a existoval už od roku 1331 v župe Bars (maďarsky pôvodný názov) na území Ostrihomskej diecézy, blízko dediny Kisbelleg (maďarský pôvodný názov). Pavlínskemu rádu bol venovaný pozemok v roku 1512. Kláštor v Családe bol postavený približne v tom čase. Založenie kláštora potvrdil kráľ Ľudovít II. v roku 1517. V listine sa nachádza Mariánska Čelaď pod menom Zalat. Prídavné meno „Mariánska„ je neskoršieho pôvodu a pochádza z doby, keď už bol chrám a kláštor zasvätený ku cti Panny Márie. Vpád Turkov a prenasledovanie Menyhertom Balassim prinútilo mníchov odísť do kláštora v Lefantovciach okolo roku 1550.
Osudy železiarne postavenej v r. 1836 sú zahalené tajomstvami. Objekt ľudovo nazývaný hámor, z ktorého sa zachovali obvodové múry a centrálna vysoká pec, sa nachádza 2 km od stredu obce Podbiel. Je koncovým bodom náučného chodníka. Stavbu si všimnete veľmi ľahko pokiaľ cestujete od Podbiela smerom do skanzenu v Zuberci.
Prinášame vám 4. ročník našej fotosúťaže o NAJ POKLAD SLOVENSKA. Jej hlavným cieľom je propagácia krás Slovenska prostredníctvom vašich forografií. Zapojiť sa môže každý prostredníctvom vlastnej fotografie. Tri fotografie vyhodnotené ako najlepšie získajú hodnotné ceny.
Súťaž prebieha v období od 15.11.2014 do 10.1.2015.
Súťaž skončila. Ďakujeme za účasť a gratulujeme víťazom.
Mesto Kremnica a jej okolie láka návštevníkov predovšetkým svojou baníckou históriou. Pár minút od centra sa nachádza banské múzeum štôlňa Andrej, ktorú nazývajú aj "križovatka soročiami". Veľmi zaujímavá prehliadka trvá približne 60 minút a návštevník sa oboznámi s históriou dobývania zlato-striebornej rudy, z ktorej sa v 14. a 15. storočí vyrobila podstatná časť zlata v Európe.
Železnícke bane boli zmapované v roku 1863 z iniciatívy Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti. Miestna ruda bola kvalitná a lacná v porovnaní s rudou z iných gemerských baní aj zo zahraničných. Cena bola nižšia aj napriek nákladnému systému prepravy k peciam na vozoch po zlých cestách. Rimavsko-muránska spoločnosť v rámci šetrenia za dovoz vypracovala plán úzkokoľajky do Revúcej a do Tisovca. Spoločnosť mala zaplatiť 2/3 nákladov a zvyšnú tretinu mal hradiť štát, ten po počiatočnom súhlase od projektu odstúpil. Zásoby v ložisku sa odhadovali v 60. rokoch 19. storočia na 5,6 milióna ton, zásoby v Rákoši na polovicu zásob Železníka.
Železnícke ložisko sa stalo dosť významným, v roku 1856 sa vyťažilo 47,4% celouhorskej ťažby železa v Gemeri, z toho v Železníku 23,3%. Rakúsky železiarsky odborník I. Biderman 1857 zaraďoval železnícke a rákošské ložisko medzi štyri najväčšie ložiská v Rakúsku (ostatné Präphil, Erzberg, Krušná Hora). Uhorský železiarsky priemysel dostával rudu zo Železníka najlacnejšie v monarchii.