Vzhľadom na to, že obec v ktorej má sídlo naše občianske združenie pristúpilo k prečíslovaniu ulíc, museli sme prispôsobiť aj naše stanovy tomuto faktu. Nové znenie stanov sme odoslali na MVSR a túto príležitosť sme využili aj na úpravu a doplnenie činností nášho občianskeho združenia, hlavne o také, ktoré budú súvisieť s našou snahou o obnovu budovy historického kina v obci Železník (okr. Revúca). Nové činnosti, ktoré sme doplnili do cieľov združenia:

• Realizácia a uskutočňovanie záchranných, rekonštrukčných a iných prác so zreteľom na základnú údržbu (regulácia zelene, drobné konzervačné práce, pomocné práce a pod.) ohrozených architektonických pamiatok (historické priemyselné a kultúrne budovy a iné.),
• V oblasti špecifických činností v súvislosti s obnovou a rekonštrukciou spolupracovať s odbornými organizáciami a združeniami,
• Orientovanie sa na opustené, nevyužité pamiatky, ktoré svojou činnosťou a ich revitalizáciou zapájame do života regiónov a cestovného ruchu a ich zachovanie pre budúce generácie.

Radi by sme v tejto súvislosti oslovili vás, našich priaznivcov a tých, ktorí sa stotožňujete s týmito cieľmi o pomoc. Hľadáme nových členov. Členstvo v našom OZ je bezplatné. Jediné čo požadujeme, je pomôcť pri plnení cieľov združenia. Momentálne hľadáme ľudí na tieto činnosti:

• redakčná činnosť - prispievanie novými článkami a tipmi na našu stránku, pridávanie nových zaujímavostí zo Slovenska,
• propagačná činnosť - propagovanie združenia a jej cieľov (vo vašom regióne, oslovovaním firiem ktoré by mohli mať záujem pomôcť združeniu),
• aktívna činnosť - drobná pomoc pri obnove pamiatok, úprave okoli a apod.

Tešíme sa na vás. Čaká nás krásny cieľ a množstvo zážitkov! V prípade záujmu píšte na: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Celé znenie nových stanov si môžete prečítať tu.

Regióny Štítnickej doliny a Revúckej doliny sú známe svojou kultúrnou a historickou minulosťou, slávnymi rodákmi, moderným papierenským a magnezitovým priemyslom. Patrí sem aj technická pamiatka zo štyridsiatych rokov 19. Storočia a obdobia Prvej Slovenskej republiky „Tunel pod Homôlkou“.

Jedná sa o železničný tunel situovaný v jednom z hrebeňov Stolických vrchov pod vrchom Homôlka, ktorý má nadmorskú výšku 744,8 m n.m. Po smerovej trase východno-západnej bol postavený v dvoch oblúkoch, pričom ten prvý je neďaleko Slavošovského portálu, druhý miernejší za polovicou.

S výstavbou sa začalo v roku 1941, Slavošovský tunel pod Homôlkou bez vstupného portálu zo Slavošoviec bol prerazený 14. Apríla 1944 spolu s 12 mostnými objektmi, vrátane veľkého, dodnes zaujímavého, mníšanského (Magnezitovského viaduktu.)

Ako druhý skvost Banskobystrického raja vám predstavujem Králickú tiesňavu s Farebným vodopádom. Nachádza sa v obci Tajov na ceste do obce Králiky. Nástup do tiesňavy je priamo z cesty Tajov - Králiky v tesne pred pravotočivou zákrutou. Na pravej strane spomínanej cesty je miniparkovisko a pútač Králicka tiesňava. Ale je potreba prejsť na ľavú stranu vozovky na žltú turistickú značku, ktorá vás dovedie cez mostíky až k vodopádu ktorý je cca 7m vysoký. Na konci Králickej tiesňavy je vhodné posedenie s prístreškom a tiež možnosť opekania.

V okolitých obciach Banskej Bystrice sa nachádza zaujímavý skvost slovenskej prírody. Je to až 9 vodopádov, jeden krajší než druhy. Ako prvý si vám dovoľujem predstaviť Malachovský vodopád, nachádzajúci sa za obcou Malachov v areály "Verejné priestranstvo ". Prístup je vhodný pre každého, autom,bicyklom, i na vozíčku a samozrejme že pešo. Jeho výška je približne 5,5m a najbohatší na vodu je na jar po spúšťaní sa snehu, ale nie každý rok to platí.Preto radím fotoaparát a viedeokameru nikdy nezabúdať.

Neďaleko Nitry v pohorí Tríbeč sa nachádza zrúcanina hradu Gýmeš. Ruina sa rozprestiera na kopci, odkiaľ je krásny výhľad na okolité hory. Trasa na hrad Gýmeš z obce Kostoľany pod Tríbečom  je označená žltou turistickou značkou. Cestou hore je dobre vidieť na celú dedinu a tiež na kostolík Sv. Juraja z predrománskeho obdobia, ktorý je  najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou na území Slovenska. Ďalšia trasa na hrad vedie z obce Jelenec.

Zrúcanina hradu nás privíta, atmosférou, ktorú dokáže vyvolať len dielo zapísané do dejín a zároveň sa nachádzajúce stále na mieste. Tu vidíme ako sa podpísal čas na hrade.  Múry už nie sú celé, ale ostali len ich torzami a  pomaly rozpadajú. Je však úžasné vidieť ľudí, ktorí majú záujem, aby sa zachovali tieto ostatky minulosti a zachraňujú ich  pred tým, aby neschátrali úplne. Prechádzame ruinami hradu, stúpame až na vrchol. Z tohto miesta je dovidieť všade - na časti hradu a jeho široké okolie. Je isté, že ide o veľkolepú stavbu, ktorá v minulosti mala svoju silu aj slávu. Nie je čudné, že hrad Gýmeš sa zaraďuje medzi najstaršie a najväčšie hrady na Slovensku, svedčí o tom aj jeho súčasná podoba ktorá stále kraľuje okolitej krajine. Najvzácnejšou časťou hradu je románsko – gotická veža, ktorá poskytuje turistom jedinečnú vyhliadku na krajinu.

Pohľad na románsko - gotickú vežu                                 Pohľad dovnútra veže

Slovenské opálové bane – svetový skvost a národný poklad Slovákov, ktorý stále ukrýva množstvo neprebádaných chodieb, tajomstiev a legendárneho opálu.

Staré banské diela na východe Slovenska pri Prešove v katastrálnom území obce Červenica, zažívajú svoje znovuzrodenie. Kompletne zrekonštruované základky a staré banské chodby sú sprístupnené pre verejnosť.

Na svete boli známe už od 16. storočia, vtedy hlavne u klenotníkov a zlatníkov. Teraz si na svoje prídu aj milovníci minerálov, geológie, baníctva,  histórie ale aj rodiny s deťmi, čo majú záujem spoznávať podzemné krásy Slovenska. Banské diela sú najstaršie na svete a jediné na našom kontinente. V podzemí je cca 24 km banských chodieb, 17 horizontov z ktorých je 5 zaplavených. V bani sa momentálne prevádzkuje aj technické potápanie.

Vďaka miestnym nadšencom a vďaka obecnému úradu Sirk sa v roku 2015 začalo s obnovou vnútorných priestorov budovy miestneho kina v časti Železník. Kino fungovalo už od roku 1929 a pôvodne sa v ňom premietali nemé filmy. I po revolúcii v roku 1989 pokračovalo vo svojej činnosti a cez víkendy prinášalo divákom kultúru pomerne dlho až do roku 2002. Potom budova chátrala.

Mariánska Čelaď (Máriacalád) je dnes malá pustatina, patriaca k Veľkým Lovciam v Novozámockom okrese. Kamenný kostol bol postavený a zasvätený Panne Márii pomocnici a existoval už od roku 1331 v župe Bars (maďarsky pôvodný názov) na území Ostrihomskej diecézy, blízko dediny Kisbelleg  (maďarský pôvodný názov). Pavlínskemu rádu bol venovaný pozemok v roku 1512.  Kláštor v Családe bol postavený približne v tom čase. Založenie kláštora potvrdil kráľ Ľudovít II. v roku 1517. V listine sa nachádza Mariánska Čelaď pod menom Zalat. Prídavné meno „Mariánska„ je neskoršieho pôvodu a pochádza z doby, keď už bol chrám a kláštor zasvätený ku cti Panny Márie. Vpád Turkov a prenasledovanie Menyhertom Balassim prinútilo mníchov odísť do kláštora v Lefantovciach okolo roku 1550.

Pozrite si pekné časozberné video od Vladimíra Šifru. Simfónia noci a naše najfotogenickejšie pohorie :)

Osudy železiarne postavenej v r. 1836 sú zahalené tajomstvami. Objekt ľudovo nazývaný hámor, z ktorého sa zachovali obvodové múry a centrálna vysoká pec, sa nachádza 2 km od stredu obce Podbiel. Je koncovým bodom náučného chodníka. Stavbu si všimnete veľmi ľahko pokiaľ cestujete od Podbiela smerom do skanzenu v Zuberci.

Prinášame vám 4. ročník našej fotosúťaže o NAJ POKLAD SLOVENSKA. Jej hlavným cieľom je propagácia krás Slovenska prostredníctvom vašich forografií. Zapojiť sa môže každý prostredníctvom vlastnej fotografie. Tri fotografie vyhodnotené ako najlepšie získajú hodnotné ceny.

Súťaž prebieha v období od 15.11.2014 do 10.1.2015.

Súťaž skončila. Ďakujeme za účasť a gratulujeme víťazom.

Mesto Kremnica a jej okolie láka návštevníkov predovšetkým svojou baníckou históriou. Pár minút od centra sa nachádza banské múzeum štôlňa Andrej, ktorú nazývajú aj "križovatka soročiami". Veľmi zaujímavá prehliadka trvá približne 60 minút a návštevník sa oboznámi s históriou dobývania zlato-striebornej rudy, z ktorej sa v 14. a 15. storočí vyrobila podstatná časť zlata v Európe.

Železnícke bane boli zmapované v roku 1863 z iniciatívy Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti. Miestna ruda bola kvalitná a lacná v porovnaní s rudou z iných gemerských baní aj zo zahraničných. Cena bola nižšia aj napriek nákladnému systému prepravy k peciam na vozoch po zlých cestách. Rimavsko-muránska spoločnosť v rámci šetrenia za dovoz vypracovala plán úzkokoľajky do Revúcej a do Tisovca. Spoločnosť mala zaplatiť 2/3 nákladov a zvyšnú tretinu mal hradiť štát, ten po počiatočnom súhlase od projektu odstúpil. Zásoby v ložisku sa odhadovali v 60. rokoch 19. storočia na 5,6 milióna ton, zásoby v Rákoši na polovicu zásob Železníka.

Železnícke ložisko sa stalo dosť významným, v roku 1856 sa vyťažilo 47,4% celouhorskej ťažby  železa v Gemeri, z toho v Železníku 23,3%. Rakúsky železiarsky odborník I. Biderman 1857 zaraďoval železnícke a rákošské ložisko medzi štyri najväčšie ložiská v Rakúsku (ostatné Präphil, Erzberg, Krušná Hora). Uhorský železiarsky priemysel dostával rudu zo Železníka najlacnejšie v monarchii.

Gemer, kraj stáročia spojený so železnou rudou, vďaka nej prosperujúci a rozvíjajúci sa, kvôli jej nedostatku a vyčerpaniu kraj chudobný a zabudnutý. Významné ložisko bolo vo vrchu Železník. Na jeho úpätí sa krčia dnes pomaly vymierajúce obce Turčok, Sirk, Rákoš a Nandraž. Cesty v tomto kraji sú úzke, porozbíjané lesnou technikou, doprava je riedka, návštevnosť týchto miest nijako nenaznačuje, že tu bolo jedno z najdôležitejších ložísk železnej rudy v Rakúsko-Uhorsku. História ťažby železnej rudy na Železníku siaha do rímskych čias. 

Začiatkom 19. storočia stúpala spotreba železa, bolo teda potrebné preniknúť aj k nižším častiam ložiska. Na to sa museli podnikatelia združovať, náklady na také banské diela prevyšovali možnosti jednotlivcov. Prvým krokom k vytvoreniu spoločnosti bolo vydanie oprávnenia v Rákoši na razenie štôlne Ladislav. Štôlňa odvodnila ďalšie šachty, ktoré sa následne mohli prehĺbiť. Dotýkala sa cudzích oprávnení, musela teda byť vyrazená spoločne, a preto vznikla spoločnosť pomenovaná Ladislav.

 4.12.1802 rákošskí podnikatelia založili druhú spoločnosť a vyrazili ďalšiu štôlňu. V roku 1807 sa obe spoločnosti zlúčili pod názvom Spoločnosť Ladislav. V Revúcej taktiež vznikla spoločnosť v roku 1807 nazvaná Železná kompánia.