- Super User
- Návštevy: 7284
Nočné Tatry objektívom Vladimíra Šifru
Pozrite si pekné časozberné video od Vladimíra Šifru. Simfónia noci a naše najfotogenickejšie pohorie :)
V minulosti naše projekty podporili:
|
Stiahnite a vytlačte si sprievodcu |
AKTUÁLNY ZÁBER ZO ŽELELZNÍKA LIVE KAMERA |
Pozrite si pekné časozberné video od Vladimíra Šifru. Simfónia noci a naše najfotogenickejšie pohorie :)
Osudy železiarne postavenej v r. 1836 sú zahalené tajomstvami. Objekt ľudovo nazývaný hámor, z ktorého sa zachovali obvodové múry a centrálna vysoká pec, sa nachádza 2 km od stredu obce Podbiel. Je koncovým bodom náučného chodníka. Stavbu si všimnete veľmi ľahko pokiaľ cestujete od Podbiela smerom do skanzenu v Zuberci.
Prinášame vám 4. ročník našej fotosúťaže o NAJ POKLAD SLOVENSKA. Jej hlavným cieľom je propagácia krás Slovenska prostredníctvom vašich forografií. Zapojiť sa môže každý prostredníctvom vlastnej fotografie. Tri fotografie vyhodnotené ako najlepšie získajú hodnotné ceny.
Súťaž prebieha v období od 15.11.2014 do 10.1.2015.
Súťaž skončila. Ďakujeme za účasť a gratulujeme víťazom.
|
|
Mesto Kremnica a jej okolie láka návštevníkov predovšetkým svojou baníckou históriou. Pár minút od centra sa nachádza banské múzeum štôlňa Andrej, ktorú nazývajú aj "križovatka soročiami". Veľmi zaujímavá prehliadka trvá približne 60 minút a návštevník sa oboznámi s históriou dobývania zlato-striebornej rudy, z ktorej sa v 14. a 15. storočí vyrobila podstatná časť zlata v Európe.
Železnícke bane boli zmapované v roku 1863 z iniciatívy Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti. Miestna ruda bola kvalitná a lacná v porovnaní s rudou z iných gemerských baní aj zo zahraničných. Cena bola nižšia aj napriek nákladnému systému prepravy k peciam na vozoch po zlých cestách. Rimavsko-muránska spoločnosť v rámci šetrenia za dovoz vypracovala plán úzkokoľajky do Revúcej a do Tisovca. Spoločnosť mala zaplatiť 2/3 nákladov a zvyšnú tretinu mal hradiť štát, ten po počiatočnom súhlase od projektu odstúpil. Zásoby v ložisku sa odhadovali v 60. rokoch 19. storočia na 5,6 milióna ton, zásoby v Rákoši na polovicu zásob Železníka.
Železnícke ložisko sa stalo dosť významným, v roku 1856 sa vyťažilo 47,4% celouhorskej ťažby železa v Gemeri, z toho v Železníku 23,3%. Rakúsky železiarsky odborník I. Biderman 1857 zaraďoval železnícke a rákošské ložisko medzi štyri najväčšie ložiská v Rakúsku (ostatné Präphil, Erzberg, Krušná Hora). Uhorský železiarsky priemysel dostával rudu zo Železníka najlacnejšie v monarchii.
Prevzaté z blogu: Lucia Kramaričová - Železník |
Gemer, kraj stáročia spojený so železnou rudou, vďaka nej prosperujúci a rozvíjajúci sa, kvôli jej nedostatku a vyčerpaniu kraj chudobný a zabudnutý. Významné ložisko bolo vo vrchu Železník. Na jeho úpätí sa krčia dnes pomaly vymierajúce obce Turčok, Sirk, Rákoš a Nandraž. Cesty v tomto kraji sú úzke, porozbíjané lesnou technikou, doprava je riedka, návštevnosť týchto miest nijako nenaznačuje, že tu bolo jedno z najdôležitejších ložísk železnej rudy v Rakúsko-Uhorsku. História ťažby železnej rudy na Železníku siaha do rímskych čias.
Prevzaté z blogu: Lucia Kramaričová - Železník |
Začiatkom 19. storočia stúpala spotreba železa, bolo teda potrebné preniknúť aj k nižším častiam ložiska. Na to sa museli podnikatelia združovať, náklady na také banské diela prevyšovali možnosti jednotlivcov. Prvým krokom k vytvoreniu spoločnosti bolo vydanie oprávnenia v Rákoši na razenie štôlne Ladislav. Štôlňa odvodnila ďalšie šachty, ktoré sa následne mohli prehĺbiť. Dotýkala sa cudzích oprávnení, musela teda byť vyrazená spoločne, a preto vznikla spoločnosť pomenovaná Ladislav.
4.12.1802 rákošskí podnikatelia založili druhú spoločnosť a vyrazili ďalšiu štôlňu. V roku 1807 sa obe spoločnosti zlúčili pod názvom Spoločnosť Ladislav. V Revúcej taktiež vznikla spoločnosť v roku 1807 nazvaná Železná kompánia.
Prevzaté z blogu: Lucia Kramaričová - Železník |
Pekné časozberné video z Malej Fatry, tentokrát však od nemeckého autora Stephana Messnera.
Vďačným turistickým cieľom v okolí Nitry je zrúcanina Oponického hradu. Ponúka nenáročnú trasu vhodnú aj pre rodiny s malými deťmi, navyše túto trasu, ktorá vedie po zelenej značke z obce Oponice zvládnete za pár hodín, takže si stačí rezervovať popoludnie a môžete zažiť pekný výlet.
Oponický hrad bol jedným z radu pevností kontrolujúcich údolie rieky Nitry s dôležitým stredovekými komunikáciami. Hrad dal postaviť koncom 13. storočia brat Matúša Čáka Trenčianskeho, magister Peter Čák. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza ale až zo začiatku 14. storočia v súvislosti s predčasnou smrťou Petra Čáka. Hrad nato prešiel do rúk jeho brata Matúša. Oponice sa tak stali jedným z oporných bodov rozsiahlych Čákových dŕžav.
Čachtický hrad vznikol v druhej polovici 13.-teho storočia a patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska. Prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt - Poznanovcov, pričom istý čas patril aj Matúšovi Čákovi. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská Františka Rákócziho II. a odvtedy začal chátrať, aj keď istý čas slúžil ako väzenie.
Castro nostro Scypus, náš hrad Spiš, nesie so sebou zaujímavú históriu. Je známy ako sídlo uhorských kráľov. V priebehu storočí sa postupne menil a rozširoval svoju mohutnosť. Rozmery, v akých ho vidíme dnes získal v 15. storočí. Za najväčší hrad v Európe ho považujeme od obdobia kedy v juhozápadnej časti vzniklo rozsiahle nádvorie s rozlohou 285 x 115 metrov. Stavba hradu dominuje okolitej krajine dodnes a stala sa jej symbolom.
Komárňanská pevnosť na juhu Slovenska je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou svojho druhu na Slovensku. Rozmermi a zachovalosťou je dokonca unikátom európskeho formátu. Preto je navrhnutá na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Mesto Komárno sa pýši jedinečnou pevnosťou, ktorá nemá na Slovensku páru. Presnejšie by sme mali hovoriť o niekoľkých pevnostiach, ktoré spolu vytvárali prepracovaný fortifikačný systém bastiónového typu.
Skanzen je najstarším zariadením svojho druhu na Slovensku. Bol sprístupnený v roku 1965. Na ploche 1,5 ha je v parkovej a záhradnej úprave - etnoparku rozmiestnených 24 expozičných objektov, ktoré prezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo dvoch etník: slovenského a rusínskeho obyvateľstva, žijúceho v regióne horného Šariša a severného Zemplína. Pochádzajú z 19. a 20. storočia a typologicky patria k dreveným stavbám karpatského typu. Sú tu zastúpené 4 druhy stavieb: obytné zrubové domy, rôzne hospodárske stavby, technické stavby a sakrálne stavby.
Po žiadnom inom stredovekom rezbárovi sa nezachovalo toľko pamiatok, ako práve po Majstrovi Pavlovi z Levoče. Jeho diela patria k vrcholom európskeho umenia. Okrem Spiša ich nájdeme aj v Šariši, Liptove, Gemeri a v Banskej Bystrici. Bolo ich oveľa viac, ale nie všetky sa zachovali. Viacerými sa môžu pýšiť múzeá v Bratislave, Prahe a Budapešti. Kostoly s týmito pamiatkami nemajú pre nás len náboženský význam, ale môžeme ich vnímať aj ako galérie s krásnym umením v ktorých sa cítime veľmi dobre, pretože z nich vyžaruje silná energia.
Čítať ďalej: Diela Majstra Pavla v ostatných regiónoch (2. časť)
Majster Pavol z Levoče bol úžasný neskorogotický rezbár, ktorého sme v r.1999 v ankete denníka SME zvolili za najväčšiu umeleckú osobnosť milénia. Jeho obdivuhodné diela sa zaraďujú medzi najhodnotnejšie stredoveké pamiatky na Slovensku. Aj vďaka nemu sa Levoča dostala na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Bohužiaľ máme o ňom veľmi málo informácií, pretože levočský archív v r.1550 vyhorel. To, čo je známe, sme sa dozvedeli z kroník, z rôznych dokladov a korešpondencie. Nevieme kde a kedy sa narodil. Nepoznáme ani jeho priezvisko a preto namiesto neho používame meno mesta v ktorom žil a pôsobil, teda Levoče. V dome v ktorom žil sprístupnili v r. 1987 samostatnú múzejnú expozíciu. Jej súčasťou sú aj kopije najdôležitejších Pavlových diel.