Gemer, kraj stáročia spojený so železnou rudou, vďaka nej prosperujúci a rozvíjajúci sa, kvôli jej nedostatku a vyčerpaniu kraj chudobný a zabudnutý. Významné ložisko bolo vo vrchu Železník. Na jeho úpätí sa krčia dnes pomaly vymierajúce obce Turčok, Sirk, Rákoš a Nandraž. Cesty v tomto kraji sú úzke, porozbíjané lesnou technikou, doprava je riedka, návštevnosť týchto miest nijako nenaznačuje, že tu bolo jedno z najdôležitejších ložísk železnej rudy v Rakúsko-Uhorsku. História ťažby železnej rudy na Železníku siaha do rímskych čias.
Začiatkom 19. storočia stúpala spotreba železa, bolo teda potrebné preniknúť aj k nižším častiam ložiska. Na to sa museli podnikatelia združovať, náklady na také banské diela prevyšovali možnosti jednotlivcov. Prvým krokom k vytvoreniu spoločnosti bolo vydanie oprávnenia v Rákoši na razenie štôlne Ladislav. Štôlňa odvodnila ďalšie šachty, ktoré sa následne mohli prehĺbiť. Dotýkala sa cudzích oprávnení, musela teda byť vyrazená spoločne, a preto vznikla spoločnosť pomenovaná Ladislav.
4.12.1802 rákošskí podnikatelia založili druhú spoločnosť a vyrazili ďalšiu štôlňu. V roku 1807 sa obe spoločnosti zlúčili pod názvom Spoločnosť Ladislav. V Revúcej taktiež vznikla spoločnosť v roku 1807 nazvaná Železná kompánia.
Vďačným turistickým cieľom v okolí Nitry je zrúcanina Oponického hradu. Ponúka nenáročnú trasu vhodnú aj pre rodiny s malými deťmi, navyše túto trasu, ktorá vedie po zelenej značke z obce Oponice zvládnete za pár hodín, takže si stačí rezervovať popoludnie a môžete zažiť pekný výlet.
Oponický hrad bol jedným z radu pevností kontrolujúcich údolie rieky Nitry s dôležitým stredovekými komunikáciami. Hrad dal postaviť koncom 13. storočia brat Matúša Čáka Trenčianskeho, magister Peter Čák. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza ale až zo začiatku 14. storočia v súvislosti s predčasnou smrťou Petra Čáka. Hrad nato prešiel do rúk jeho brata Matúša. Oponice sa tak stali jedným z oporných bodov rozsiahlych Čákových dŕžav.
Čachtický hrad vznikol v druhej polovici 13.-teho storočia a patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska. Prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt - Poznanovcov, pričom istý čas patril aj Matúšovi Čákovi. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská Františka Rákócziho II. a odvtedy začal chátrať, aj keď istý čas slúžil ako väzenie.
Castro nostro Scypus, náš hrad Spiš, nesie so sebou zaujímavú históriu. Je známy ako sídlo uhorských kráľov. V priebehu storočí sa postupne menil a rozširoval svoju mohutnosť. Rozmery, v akých ho vidíme dnes získal v 15. storočí. Za najväčší hrad v Európe ho považujeme od obdobia kedy v juhozápadnej časti vzniklo rozsiahle nádvorie s rozlohou 285 x 115 metrov. Stavba hradu dominuje okolitej krajine dodnes a stala sa jej symbolom.
Komárňanská pevnosť na juhu Slovenska je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou svojho druhu na Slovensku. Rozmermi a zachovalosťou je dokonca unikátom európskeho formátu. Preto je navrhnutá na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mesto Komárno sa pýši jedinečnou pevnosťou, ktorá nemá na Slovensku páru. Presnejšie by sme mali hovoriť o niekoľkých pevnostiach, ktoré spolu vytvárali prepracovaný fortifikačný systém bastiónového typu.
Skanzen je najstarším zariadením svojho druhu na Slovensku. Bol sprístupnený v roku 1965. Na ploche 1,5 ha je v parkovej a záhradnej úprave - etnoparku rozmiestnených 24 expozičných objektov, ktoré prezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo dvoch etník: slovenského a rusínskeho obyvateľstva, žijúceho v regióne horného Šariša a severného Zemplína. Pochádzajú z 19. a 20. storočia a typologicky patria k dreveným stavbám karpatského typu. Sú tu zastúpené 4 druhy stavieb: obytné zrubové domy, rôzne hospodárske stavby, technické stavby a sakrálne stavby.
Po žiadnom inom stredovekom rezbárovi sa nezachovalo toľko pamiatok, ako práve po Majstrovi Pavlovi z Levoče. Jeho diela patria k vrcholom európskeho umenia. Okrem Spiša ich nájdeme aj v Šariši, Liptove, Gemeri a v Banskej Bystrici. Bolo ich oveľa viac, ale nie všetky sa zachovali. Viacerými sa môžu pýšiť múzeá v Bratislave, Prahe a Budapešti. Kostoly s týmito pamiatkami nemajú pre nás len náboženský význam, ale môžeme ich vnímať aj ako galérie s krásnym umením v ktorých sa cítime veľmi dobre, pretože z nich vyžaruje silná energia.
Majster Pavol z Levoče bol úžasný neskorogotický rezbár, ktorého sme v r.1999 v ankete denníka SME zvolili za najväčšiu umeleckú osobnosť milénia. Jeho obdivuhodné diela sa zaraďujú medzi najhodnotnejšie stredoveké pamiatky na Slovensku. Aj vďaka nemu sa Levoča dostala na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Bohužiaľ máme o ňom veľmi málo informácií, pretože levočský archív v r.1550 vyhorel. To, čo je známe, sme sa dozvedeli z kroník, z rôznych dokladov a korešpondencie. Nevieme kde a kedy sa narodil. Nepoznáme ani jeho priezvisko a preto namiesto neho používame meno mesta v ktorom žil a pôsobil, teda Levoče. V dome v ktorom žil sprístupnili v r. 1987 samostatnú múzejnú expozíciu. Jej súčasťou sú aj kopije najdôležitejších Pavlových diel.
Kostolík dal v roku 1863 vybudovať pre svojich veriacich banskobystrický biskup Štefan Moyses, ktorý pôsobil vo Sv. Kríži od roku 1851 až do svojej smrti v roku 1869. Kostolík bol vybudovaný neďaleko Žiaru nad Hronom na cirkevnom majeri Kupča. Zasvätený bol Sv. Štefanovi. V spomínanom období pracovalo a žilo na tomto majeri okolo 80 obyvateľov zaoberajúcich sa najmä poľnohospodárskymi prácami, ale pracovala tu aj tehelňa, kameňolom, bitúnok s následným spracovávaním mäsa. Podľa fotografií rozpadajúceho kostolíka vidieť, že to nebola nejaká malá kaplnka, ale celkom zaujímavý kostolík. Je celkom pravdepodobné, že náboženských slávností sa zúčastňoval aj Štefan Moyses.
Cez mnohé miesta často prechádzame bez povšimnutia, niektoré miesta vnímame ako obyčajné a nehovoria nám nič. Veľakrát by sme aj chceli vedieť históriu daného miesta no pátranie po informáciách býva často ťažké. Ja som podobne až do nedávna prechádzal časťami Zobora v Nitre a neuvedomoval si že okolie Špecializovanej nemocnice sv. Svorada dýcha históriou.
Aj z dôvodu zachovania a zakonzervovania zbytkov Kostola sv. Jozefa ktorý sa ešte nachádza v priestoroch nemocnice vzniklo v lete 2013 občianske združenie Zoborský skrášľovací spolok. V tejto lokalite stál už od 9. storočia kláštor, ktorého históriu prínašame v tomto článku.
Bratislava, Londýn, 11. septembra 2013 – Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) od 12.9.2013 odštartuje televíznu kampaň na jednom z najsledovanejších športových televíznych kanálov EUROSPORT. Počas dvoch mesiacov bude prostredníctvom tohto kanálu prezentované Slovensko ako celoročná destinácia cestovného ruchu.
Cieľom kampane je predstaviť Slovensko širokej verejnosti v 54 krajinách s dosahom na 60 miliónov divákov prostredníctvom 30-sekundového reklamného spotu. Odvysielaný bude 180-krát počas prestížnych športových podujatí. Spot je prierezom ponuky Slovenska ako celoročnej dovolenkovej destinácie, doplnený je anglickým komentárom a pôsobivou hudbou. Na francúzskych okruhoch bude doplnený titulkami vo francúzštine.
Spot bude vysielaný počas vrcholných športových podujatí, ako napríklad MS vo vodnom slalome z Českej republiky, WTA tour v tenise v Linzi – obe za účasti slovenských športovcov, významných prenosov zápasov vo futbale, súbojov v boxe, cyklistických pretekov a ďalších zaujímavých a sledovaných športových podujatí.
TV kanál Eurosport bol vybraný podľa výsledkov analýzy mediálneho zásahu na európskom kontinente podľa EMS 2012 (European Media & Marketing Survey), ako aj na základe pozitívnej odozvy na kampaň v roku 2008, ktorá zahŕňala aj obdobie Olympijských hier v Pekingu.
Prezentáciu na TV kanáli Eurosport v minulosti využili mnohé európske štáty, mestá aj regióny ako Chorvátsko, Česko, Bulharsko, Poľsko, Portugalsko, Írsko, Grécko, Švajčiarsko, Španielsko, Cyprus, Čierna Hora, Madrid, Andalúzia. Prostredníctvom Eurosportu sa ale predstavili aj exotickejšie krajiny - Spojené Arabské Emiráty, Južná Afrika, Japonsko, Maroko, Brazília, Thajsko, India, Mexiko, Čile a mnoho ďalších zaujímavých turistických destinácií.
Strečniansky hrad stojí na začiatku strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m.n.m.. Praveké nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná už v dobe bronzovej a železnej. Strečno patrilo medzi kráľovské hrady. Hoci prvá písomná zmienka o ňom pochádzala až z roku 1316, s istotou môžeme predpokladať, že existoval už v 13. storočí.
Spolu s inými hradmi na Považí sa aj Strečno spomína ako miesto, kde sa od obchodníkov vyberalo clo. Jedným z majiteľov bol František Vešeléni, ktoré manželkou bola známa Žofia Bosniaková. V rokoch smrti Žofie Bosniakovej Vešeléni nevenoval Strečnianskemu hradu náležitú pozornosť, takže ten začal pustnúť. Môžeme si to vysvetliť tým, že sa Žofia Bosniaková už častejšie zdržiavala v prístupnejšom a pohodlnejšom kaštieli. Hrad slúžil len ako rezervný objekt počas ohrozenia.
Keď prechádzate centrom Nitry, nemôžete si nevšimnúť dve vysoké veže patriace rímsko-katolíckemu barokovému kostolu sv. Ladislava. Je situovaný v Dolnom Meste na návrší. Jedná sa vlastne o komplex budov - kostol a kláštor Piaristov. Základný kameň bol položený 9. júna 1701 za biskupa Ladislava Maťašovského. Začalo sa s budovaním kolégia, v roku 1714 už stál konvikt a v roku 1720 bola ukončená prvá stavebná etapa. Po požiari v roku 1723 boli budovy obnovené a postavená bola aj školská budova. Katolícke gymnázium tu funguje dodnes.
