Castro nostro Scypus, náš hrad Spiš, nesie so sebou zaujímavú históriu. Je známy ako sídlo uhorských kráľov. V priebehu storočí sa postupne menil a rozširoval svoju mohutnosť. Rozmery, v akých ho vidíme dnes získal v 15. storočí. Za najväčší hrad v Európe ho považujeme od obdobia kedy v juhozápadnej časti vzniklo rozsiahle nádvorie s rozlohou 285 x 115 metrov. Stavba hradu dominuje okolitej krajine dodnes a stala sa jej symbolom.
Komárňanská pevnosť na juhu Slovenska je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou svojho druhu na Slovensku. Rozmermi a zachovalosťou je dokonca unikátom európskeho formátu. Preto je navrhnutá na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mesto Komárno sa pýši jedinečnou pevnosťou, ktorá nemá na Slovensku páru. Presnejšie by sme mali hovoriť o niekoľkých pevnostiach, ktoré spolu vytvárali prepracovaný fortifikačný systém bastiónového typu.
Skanzen je najstarším zariadením svojho druhu na Slovensku. Bol sprístupnený v roku 1965. Na ploche 1,5 ha je v parkovej a záhradnej úprave - etnoparku rozmiestnených 24 expozičných objektov, ktoré prezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo dvoch etník: slovenského a rusínskeho obyvateľstva, žijúceho v regióne horného Šariša a severného Zemplína. Pochádzajú z 19. a 20. storočia a typologicky patria k dreveným stavbám karpatského typu. Sú tu zastúpené 4 druhy stavieb: obytné zrubové domy, rôzne hospodárske stavby, technické stavby a sakrálne stavby.
Po žiadnom inom stredovekom rezbárovi sa nezachovalo toľko pamiatok, ako práve po Majstrovi Pavlovi z Levoče. Jeho diela patria k vrcholom európskeho umenia. Okrem Spiša ich nájdeme aj v Šariši, Liptove, Gemeri a v Banskej Bystrici. Bolo ich oveľa viac, ale nie všetky sa zachovali. Viacerými sa môžu pýšiť múzeá v Bratislave, Prahe a Budapešti. Kostoly s týmito pamiatkami nemajú pre nás len náboženský význam, ale môžeme ich vnímať aj ako galérie s krásnym umením v ktorých sa cítime veľmi dobre, pretože z nich vyžaruje silná energia.
Majster Pavol z Levoče bol úžasný neskorogotický rezbár, ktorého sme v r.1999 v ankete denníka SME zvolili za najväčšiu umeleckú osobnosť milénia. Jeho obdivuhodné diela sa zaraďujú medzi najhodnotnejšie stredoveké pamiatky na Slovensku. Aj vďaka nemu sa Levoča dostala na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Bohužiaľ máme o ňom veľmi málo informácií, pretože levočský archív v r.1550 vyhorel. To, čo je známe, sme sa dozvedeli z kroník, z rôznych dokladov a korešpondencie. Nevieme kde a kedy sa narodil. Nepoznáme ani jeho priezvisko a preto namiesto neho používame meno mesta v ktorom žil a pôsobil, teda Levoče. V dome v ktorom žil sprístupnili v r. 1987 samostatnú múzejnú expozíciu. Jej súčasťou sú aj kopije najdôležitejších Pavlových diel.
Kostolík dal v roku 1863 vybudovať pre svojich veriacich banskobystrický biskup Štefan Moyses, ktorý pôsobil vo Sv. Kríži od roku 1851 až do svojej smrti v roku 1869. Kostolík bol vybudovaný neďaleko Žiaru nad Hronom na cirkevnom majeri Kupča. Zasvätený bol Sv. Štefanovi. V spomínanom období pracovalo a žilo na tomto majeri okolo 80 obyvateľov zaoberajúcich sa najmä poľnohospodárskymi prácami, ale pracovala tu aj tehelňa, kameňolom, bitúnok s následným spracovávaním mäsa. Podľa fotografií rozpadajúceho kostolíka vidieť, že to nebola nejaká malá kaplnka, ale celkom zaujímavý kostolík. Je celkom pravdepodobné, že náboženských slávností sa zúčastňoval aj Štefan Moyses.
Cez mnohé miesta často prechádzame bez povšimnutia, niektoré miesta vnímame ako obyčajné a nehovoria nám nič. Veľakrát by sme aj chceli vedieť históriu daného miesta no pátranie po informáciách býva často ťažké. Ja som podobne až do nedávna prechádzal časťami Zobora v Nitre a neuvedomoval si že okolie Špecializovanej nemocnice sv. Svorada dýcha históriou.
Aj z dôvodu zachovania a zakonzervovania zbytkov Kostola sv. Jozefa ktorý sa ešte nachádza v priestoroch nemocnice vzniklo v lete 2013 občianske združenie Zoborský skrášľovací spolok. V tejto lokalite stál už od 9. storočia kláštor, ktorého históriu prínašame v tomto článku.
Bratislava, Londýn, 11. septembra 2013 – Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) od 12.9.2013 odštartuje televíznu kampaň na jednom z najsledovanejších športových televíznych kanálov EUROSPORT. Počas dvoch mesiacov bude prostredníctvom tohto kanálu prezentované Slovensko ako celoročná destinácia cestovného ruchu.
Cieľom kampane je predstaviť Slovensko širokej verejnosti v 54 krajinách s dosahom na 60 miliónov divákov prostredníctvom 30-sekundového reklamného spotu. Odvysielaný bude 180-krát počas prestížnych športových podujatí. Spot je prierezom ponuky Slovenska ako celoročnej dovolenkovej destinácie, doplnený je anglickým komentárom a pôsobivou hudbou. Na francúzskych okruhoch bude doplnený titulkami vo francúzštine.
Spot bude vysielaný počas vrcholných športových podujatí, ako napríklad MS vo vodnom slalome z Českej republiky, WTA tour v tenise v Linzi – obe za účasti slovenských športovcov, významných prenosov zápasov vo futbale, súbojov v boxe, cyklistických pretekov a ďalších zaujímavých a sledovaných športových podujatí.
TV kanál Eurosport bol vybraný podľa výsledkov analýzy mediálneho zásahu na európskom kontinente podľa EMS 2012 (European Media & Marketing Survey), ako aj na základe pozitívnej odozvy na kampaň v roku 2008, ktorá zahŕňala aj obdobie Olympijských hier v Pekingu.
Prezentáciu na TV kanáli Eurosport v minulosti využili mnohé európske štáty, mestá aj regióny ako Chorvátsko, Česko, Bulharsko, Poľsko, Portugalsko, Írsko, Grécko, Švajčiarsko, Španielsko, Cyprus, Čierna Hora, Madrid, Andalúzia. Prostredníctvom Eurosportu sa ale predstavili aj exotickejšie krajiny - Spojené Arabské Emiráty, Južná Afrika, Japonsko, Maroko, Brazília, Thajsko, India, Mexiko, Čile a mnoho ďalších zaujímavých turistických destinácií.
Strečniansky hrad stojí na začiatku strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m.n.m.. Praveké nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná už v dobe bronzovej a železnej. Strečno patrilo medzi kráľovské hrady. Hoci prvá písomná zmienka o ňom pochádzala až z roku 1316, s istotou môžeme predpokladať, že existoval už v 13. storočí.
Spolu s inými hradmi na Považí sa aj Strečno spomína ako miesto, kde sa od obchodníkov vyberalo clo. Jedným z majiteľov bol František Vešeléni, ktoré manželkou bola známa Žofia Bosniaková. V rokoch smrti Žofie Bosniakovej Vešeléni nevenoval Strečnianskemu hradu náležitú pozornosť, takže ten začal pustnúť. Môžeme si to vysvetliť tým, že sa Žofia Bosniaková už častejšie zdržiavala v prístupnejšom a pohodlnejšom kaštieli. Hrad slúžil len ako rezervný objekt počas ohrozenia.
Keď prechádzate centrom Nitry, nemôžete si nevšimnúť dve vysoké veže patriace rímsko-katolíckemu barokovému kostolu sv. Ladislava. Je situovaný v Dolnom Meste na návrší. Jedná sa vlastne o komplex budov - kostol a kláštor Piaristov. Základný kameň bol položený 9. júna 1701 za biskupa Ladislava Maťašovského. Začalo sa s budovaním kolégia, v roku 1714 už stál konvikt a v roku 1720 bola ukončená prvá stavebná etapa. Po požiari v roku 1723 boli budovy obnovené a postavená bola aj školská budova. Katolícke gymnázium tu funguje dodnes.
Prírodná pamiatka Megonky (aj Megoňky) je nálezisko prírodných pieskovcových útvarov guľovitého tvaru v lokalite Vyšné Megonky, v mestskej časti Čadca-Milošová.
Nálezisko bolo odkryté v roku 1988 pri ťažbe v lome Padyšák v Turzovskej vrchovine. Ide o najväčšie nálezisko kamenných gulí v Európe, v bývalom lome a na jeho okrajoch. V lokalite sa pôvodne nachádzalo asi 30 guľovitých kamenných útvarov s priemerom 25 – 300 cm, viaceré z nich boli odvezené do expozícií alebo rozkradnuté do súkromných záhrad. Od roku 2003 je toto územie s rozlohou 1 670 m² vyhlásené za prírodnú pamiatku v správe CHKO Kysuce.
Už z diaľky víta pocestných malebný kostolík – Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach. Dominanta týčiaca sa na ostrohovitom výbežku Tribečského pohoria je viditeľná od nitrianskych rovín až po časť Považia. Mĺkvy svedok dávnych čias je románskou stavbou z polovice 11.st. V najstaršom období kostol vlastnil miestny šľachtic Dražej. Od tohto typicky slovanského mena je odvodený názov obce. Neskôr patrila pod nitrianske biskupstvo, spomína sa v Zoborskej listine z roku 1111 ako Drasei.
Expozícia podáva ucelený prehľad o živote a diele umeleckého fotografa, filmára, etnografa, folkloristu a pedagóga Karola Plicku ( 1984 - 1987 ) s osobitým zreteľom na jeho zobrazenie tradičnej ľudovej kultúry Slovenska, ktoré je po mnohých stránkach unikátnym záznamom dnes už väčšinou zaniknutých hodnôt.
Šútovský vodopád sa nachádza v pohorí Malá Fatra vo výške 830 m n.m 4 km severne od obce Šútovo. Je to najvyšší vodopád v Malej Fatre má celkovú výšku 38 metrov. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. Je napájaný vodami Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene.
Najväčšou prírodnou expozíciou na Slovensku je Múzeum slovenskej dediny v Martine. Rozkladá sa na ploche 28 ha a nachádza sa v ňom takmer 100 stavieb Slovenskej ľudovej architektúry, pochádzajúcich zo severozápadného Slovenska.