Prírodná pamiatka Megonky (aj Megoňky) je nálezisko prírodných pieskovcových útvarov guľovitého tvaru v lokalite Vyšné Megonky, v mestskej časti Čadca-Milošová.

Nálezisko bolo odkryté v roku 1988 pri ťažbe v lome Padyšák v Turzovskej vrchovine. Ide o najväčšie nálezisko kamenných gulí v Európe, v bývalom lome a na jeho okrajoch. V lokalite sa pôvodne nachádzalo asi 30 guľovitých kamenných útvarov s priemerom 25 – 300 cm, viaceré z nich boli odvezené do expozícií alebo rozkradnuté do súkromných záhrad. Od roku 2003 je toto územie s rozlohou 1 670 m² vyhlásené za prírodnú pamiatku v správe CHKO Kysuce.

Čítať ďalej: Kamenné gule - prírodná pamiatka Megoňky

Už z diaľky víta pocestných malebný kostolík – Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach. Dominanta týčiaca sa na ostrohovitom výbežku Tribečského pohoria je viditeľná od nitrianskych rovín až po časť Považia. Mĺkvy svedok dávnych čias je románskou stavbou z polovice 11.st. V najstaršom období kostol vlastnil miestny šľachtic Dražej. Od tohto typicky slovanského mena je odvodený názov obce. Neskôr patrila pod nitrianske biskupstvo, spomína sa v Zoborskej listine z roku 1111 ako Drasei.

Čítať ďalej: Románsky kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach

Expozícia podáva ucelený prehľad o živote a diele umeleckého fotografa, filmára, etnografa, folkloristu a pedagóga Karola Plicku ( 1984 - 1987 ) s osobitým zreteľom na jeho zobrazenie tradičnej ľudovej kultúry Slovenska, ktoré je po mnohých stránkach unikátnym záznamom dnes už väčšinou zaniknutých hodnôt.

Čítať ďalej: Múzeum Karola Plicku - Blatnica

Šútovský vodopád sa nachádza v pohorí Malá Fatra vo výške 830 m n.m 4 km severne od obce Šútovo. Je to najvyšší vodopád v Malej Fatre má celkovú výšku 38 metrov. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. Je napájaný vodami Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene.

Čítať ďalej: Šútovský vodopád

Najväčšou prírodnou expozíciou na Slovensku je Múzeum slovenskej dediny v Martine. Rozkladá sa na ploche 28 ha a nachádza sa v ňom takmer 100 stavieb Slovenskej ľudovej architektúry, pochádzajúcich zo severozápadného Slovenska.

Čítať ďalej: Múzeum slovenskej dediny v Martine

Čertova skala je geologickou raritou v prírodnej rezervácii Boky. Je súčasťou tamojšieho náučného chodníka. Je to takmer voľný balvan spojený so skalným podložím na veľmi malej ploche. Odborníci takéto prírodné útvary označujú názvom skalný hríb.Takýto ojedinelý útvar je čisto dielom prírody. Vznikol účinkom selektívneho zvetrávania andezitových aglomerátov. Tento stredoeurópsky unikát sa nachádza pri obci Budča (okr. Zvolen).

Čítať ďalej: Skalný hríb - Čertova skala

Obec Zolná sa nachádza asi 8 kilometrov od okresného mesta Zvolen. Na severnom okraji obce na svahu pri hlavnej ceste sa nachádza kostolík zasvätený sv. Matúšovi. Oplotený je hradbami. Jeho pôvod siaha do 13. storočia a prelýna sa v ňom románsky sloh s rannogotickým.

Čítať ďalej: Kostol sv. Matúša Zolná

Evanjelický drevený artikulárny kostol v Istebnom pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. V 2. polovici 17. storočia v Uhorsku zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thökölyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkami donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. – 26. zákonný článok – artikulu, ktorý povoľuje výstavbu kostolov po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste a po dva v každej stolici. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Pôvodne bolo postavených 9 artikulárnych drevených kostolov, z ktorých sa do dnešného dňa zachovalo iba 5. Jedným z nich je aj kostol sv. Michala v Istebnom. Objekt (spolu so zrubovou zvonicou) patrí medzi najhodnotnejšie historické stavby na Orave.

Čítať ďalej: Evanjelický drevený artikulárny kostol v Istebnom

Veľmi pekné časozberné video známych miest Bratislavy od Romana Stranaia. Viac sa dozviete aj v článku časopisu Dobré noviny.

Katarínka sa nachádza na západnom Slovensku v lesoch Malých Karpát 20 km severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice (do ktorej katastra kláštor patrí) a Naháč.

Kláštor, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Komplex je postavený v zaujímavom ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami talianskym staviteľom Pietrom Spazzom. Katarínka bola miestom rušného života mníchov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu. V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená tureckými vpádmi či cisárskymi vojskami, no vždy bola opravená a život v nej koloval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike - v júli 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár bol porozdávaný okolitým kláštorom i obciam a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Zdalo by sa, že tu končí jeho zaujímavá a búrlivá história.

Čítať ďalej: Kláštor sv. Kataríny Alexandríjskej - Katarínka

Nachádza sa na juhu Súľovských vrchov nad obcou Podskalie. Ide o dva susediace vrcholy Veľké skaly (628 m.n.m.) a Roháč (720 m.n.m.), tvorené súľovskou horotvornou činnosťou. Hoci sem nevedie turistická značka, prístup je jednoduchý. Nepatrný chodník začína za obcou pri kaplnke. Prechádza lúkou a skalnými bralami, nie je kde zablúdiť. Výstup trvá asi pol hodinu. Veľké skaly poskytujú pekné výhľady na Strážovské vrchy, najmä na dominantnú Ostrú Malenicu. Na juhozápade vidno Vršatec, Klapy a Považskú Bystricu. Juhovýchodným smerom vidíme predstaviteľa Malej Fatry - Kľak.

Čítať ďalej: Podskalský Roháč - Národná prírodná rezervácia

Zvony sú od nepamäti neoddeliteľnou súčasťou nášho života.

Najstarší doklad o výskyte zvonov na Slovensku pochádza z Bojnej - významné hradisko z obdobia Nitrianskeho kniežatstva pri Topoľčanoch. Archeológovia tu v r. 2008 vykopali, okrem iných unikátnych nálezov odliaty zvon z prelomu 8.-9. storočia. Zaujímavosťou je, že takéto zvony existujú v Európe len štyri. Z toho dva sú vo Vatikáne a jeden v severnom Nemecku.

Čítať ďalej: Spišské renesančné zvonice - kampanily

Tak ako aj minulý rok, aj tento sme usporiadali súťaž o NAJ POKLAD SLOVENSKA 2012. Do súťaže sa nám zapojilo 35 fotografií, z ktorých sme vybrali tri najlepšie. Ich autori získali ročné predplatné časopisu CESTOVATEĽ a nákupné poukážky v sieti COOP Jednota v hodnote 20€. Keďže aj účasť sa cení, vďaka nášmu partnerovi získali všetci zúčastnení ročné predplatné rovnakého časopisu v elektronickej podobe.

Vyberalo sa ťažko, tohtoročné fotografie boli naozaj kvalitné. Vyberali sme nakoniec z 8 fotografií. Víťazom gratulujeme.

V decembri 2013 sa uskutoční už 3. ročník našej fotosúťaže. Sledujte našu stránku a facebook profil a dozviete sa viac.

Víťazné fotografie:

Čítať ďalej: Naj Poklad Slovenska 2012

Podľa legendy tu rástol Hromodub, najväčší strom na svete. Jedného dňa, sa tak zapáčil jednému obrovi, ze si z neho začal vyrezávať obrovský budzogáň. Zanietený prácou, si ani nevšimol, ako sa miazgou z Hromodubu k zemi prilepil a od zlosti budzogáň zapichol do zeme a prial si nech skamenie. A tak tu stojí dodnes - skamenelý Stratený Budzogáň.

Dostať sa až k nemu môžete po 6 km náučnom chodníkom z Rajeckých Teplíc, tiež z obce Súľov po výstupe na vrch Žibrid, ďalej pokračovať smerom na Rajecké Teplice a pri zostupe odbočiť k útvaru Budzogáň.

Čítať ďalej: Stratený Budzogáň - Súľovské vrchy

Pri ceste Muránskou dolinou neobídete určite ani mesto Revúca. Obklopené je masívmi Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny. V blízkosti sa nachádza známy Národný park Muránska planina. Prvý krát sa sídlo na tomto území písomne spomína v roku 1357 pod názvom Nagy Reucze. Mestské výsady získala Revúca v 16. storočí kedy patrila pod Muránske hradné panstvo. V súčastnosti je okresným mestom z mnohými historickými budovami a pamiatkami.

Medzi najzaujímavejšie historické budovy patrí aj pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia (1862 - 1874). Je to rokoková kúria z 18. storočia, je Národnou kultúrnou pamiatkou.

Čítať ďalej: Prvé slovenské gymnázium v Revúcej