Zvony sú od nepamäti neoddeliteľnou súčasťou nášho života.
Najstarší doklad o výskyte zvonov na Slovensku pochádza z Bojnej - významné hradisko z obdobia Nitrianskeho kniežatstva pri Topoľčanoch. Archeológovia tu v r. 2008 vykopali, okrem iných unikátnych nálezov odliaty zvon z prelomu 8.-9. storočia. Zaujímavosťou je, že takéto zvony existujú v Európe len štyri. Z toho dva sú vo Vatikáne a jeden v severnom Nemecku.
Prvé zvony odlievali mnísi v kláštoroch. Prvou písomne doloženou mimokláštornou zvonolejárskou dielňou bola dielňa Konráda Gaala v Spišskej Novej Vsi zo 14. storočia. Dodnes sa používajú tvarovo dokonalé a zvukovo bezchybné zvony uliate v tejto dielni.
Zvony boli symbolom kresťanstva, ale napriek tomu v minulosti neslúžili len na sakrálne účely a nepoužívali sa len pri cirkevných obradoch, ale mali aj oznamovaciu funkciu. Oznamovali čas, požiare, povodne, príchod vzácnych hostí i vpád nepriateľských vojsk. Verilo sa tiež, že zvony majú magickú moc vytvárať zvukovú bariéru proti búrkam a víchriciam ohrozujúcich úrodu na poliach. Táto povera pripravila o život nejedného zvonolejára.
Keďže na Spiši malo zvonolejárstvo veľkú tradíciu, každé spišské mestečko chcelo mať reprezentačné zvony. Tieto zvony boli mohutné a ťažké, takže každodenné dlhé zvonenia spôsobovali otriasanie veží. Aj časté požiare oslabovali nosnosť veží a na tie sa potom báli upevniť väčšie zvony. Pre spišské zvony sa hodila nízka a mohutná zvonica a také sa začali stavať práve v renesancii.
Renesancia znamená znovuzrodenie, obrodenie a na Slovensko sa dostala začiatkom 16.st. z Talianska. Od predchádzajúceho slohu - gotiky sa líšila svojou jednoduchosťou a účelnosťou. V gotike sa kládol dôraz na duchovno, na nadpozemský život. Stavali sa vysoké štíhle katedrály. Čím vyššia stavba, tým bližšie k Bohu. Renesancia uprednostňovala človeka. Jeho potreby, názory, predstavy a život tu na zemi.
Ako už z názvu vyplýva, bola renesancia obdobím veľkých zmien. Či už to bola reformácia počas ktorej, približne na 100 rokov prešli katolícke kostoly do rúk evanjelikom, alebo to boli turecké vpády, stavovské povstania, ale aj Spišský záloh, keď dal kráľ Žigmund Luxemburský do zálohu Poľsku 16 spišských miest za požičaných 37000 kôp českých grošov. Tieto významné udalosti sa dotkli aj architektúry. Západné Slovensko ovplyvňovala Viedeň, ktorá presadzovala barokový štýl. Na východné Slovensko však rakúske vplyvy nezasahovali. Samo bolo dosť konzervatívne a architektonický sloh si prispôsobovalo podľa vlastného cítenia, možností, zvykov a stavebných tradícií. Preto sú spišské renesančné zvonice odlišné od ostatných zvoníc na Slovensku a tým aj jedinečné. Stoja samostatne pri farských kostoloch. Ich charakteristickými renesančnými znakmi sú štítková atika a sgrafito.
Atika je múrik, ktorý sa nachádza na samom vrchu zvonice. Tento múrik nie je rovný, ale je tvorený z rôznych ozdobných geometrických tvarov. Štítková atika je typická pre spišskú renesanciu. Nikde v Európe sa nevyskytuje tak hromadne a dôsledne, ako na Spiši.
Sgrafito je umelecká technika. Na stenu sa nanesie tmavšia, hrubšia vrstva omietky a na ňu tenká vrstva svetlej omietky. Do tej svetlej sa ešte za čerstva vyškrabávajú rôzne ornamenty. Môžu to byť zvieracie, rastlinné alebo ľudské motívy, no často aj písmo. Najkrajšie vzory sa nám zachovali práve na spišských zvoniciach. Bohato sa tu mohlo uplatniť spišské ľudové umenie. Niektoré zvonice boli ale natoľko poškodené, že si svoj renesančný vzhľad nezachovali.
Okrem renesančnej atiky a sgrafita má každá zvonica zvukové okná a pár zvoníc je z vonku delených oblúčikovým vlysom.
Zvony visia na mohutných drevených alebo kovových konštrukciách - zvonových stoliciach. Ako vyzerajú takéto konštrukcie, si môžete pozrieť na zvonoch v kežmarskej zvonici. Zároveň si vypočujete, aký zvuk vydávajú tieto majstrovské diela, keď srdce zvona udrie do najširšieho miesta zvonu - venca.
http://www.youtube.com/watch?v=-s0gtM2Hfhk
ZVONICA V KEŽMARKUNajstaršia
a zrejme aj najkrajšia je zvonica v Kežmarku. Postavená bola v r.
1586-91 pri kostole sv. Kríža. Na poschodie je delená oblúčikovým
vlysom. Poschodovú časť zdobí bohaté sgrafito. Sgrafitom je vyzdobená aj
štítková atika s erbami cisárskeho habsburského rodu, uhorským erbom a
erbom mesta Kežmarok. Podľa kežmarských kroník, bola tato časť
sgrafitovej ozdoby kedysi pozlátená. Skvela sa vraj nádherne pri západe
slnka. Dodnes ju volajú zlatou vežou. Uhly majú kvádrovú ozdobu a mohlo
by sa zdať, že celá stavba je z kvádrov. Zvonica je spojená s budovou
niekdajšej katolíckej ľudovej školy a južne od nej stojí budova starej
latinskej školy z r. 1536. | |
![]() | |
ZVONICA V STRÁŽKACH - časť Spišskej BelejPodobne pekná ako kežmarská je aj zvonica v Strážkach. Staval ich rovnaký staviteľ Ulrich Meterer z Kežmarku. Má nádhernú sgrafitovú výzdobu a trojité zvukové arkádové okná. Od kežmarskej sa líši iba tým, že je nedelená oblúčikovým vlysom. Do hornej časti zvonice sa vchádza krytým dreveným schodiskom. Zvonica sa nachádza vedľa gotického kostola sv. Anny a oproti nej stojí renesančný kaštieľ, ktorý bol od 19. st. sídlom rodiny Mednyanských. Vo výstavných priestoroch kaštieľa sú umiestnené stále expozície Slovenskej Národnej galérie. Tieto približujú hlavne diela maliara Ladislava Mednyanského, ktorý sa tu často zdržiaval a tvoril. Zvonica spolu s kostolom a kaštieľom tvoria komplex Národných kultúrnych pamiatok. | |
ZVONICA V SPIŠSKEJ BELEJTáto
zvonica je jednoduchšia, ako tie predošlé. Nemá sgrafitovú výzdobu a
bola postavená v r. 1595 v tesnej blízkosti Kostola sv. Antona
pustovníka. Rovnako ako v Strážkach nie je delená oblúčikovým vlysom.
Vstup na podlažia umožňuje točité schodisko vo vežičke na severnej
strane. | |
ZVONICA VO VRBOVEBola
postavená v 16.st. ešte v gotickom slohu - zachoval sa gotický portál. V
renesančnom slohu bola prestavaná v r.1644 majstrom Ulrichom Metererom.
Sgrafitová výzdoba je jednoduchšia, ako v Kežmarku a Strážkach. Je
delená oblúčikovým vlysom. Vedľa stojí kostol sv. Serváca. | |
![]() | |
ZVONICA V SPIŠSKEJ SOBOTE - Časť PopraduJe
najväčšia spomedzi spišských zvoníc a v súčastnosti sa využíva ako
informačné stredisko sprostredkujúce vstup do kostola sv. Juraja, ktorý
stojí hneď vedľa. Zvonicu postavil v r.1588-1589 majster Ulrich Meterer.
Je jednou zo zvoníc, ktorú po rekonštrukcii nezdobí sgrafito ani
renesančná atika. Štítkovú atiku po požiari nahradili barokovou s
rokokovou výzdobou. Je delená oblúčikovým vlysom. Zo severnej strany je
postavená vežička, ktorá ukrýva úzke točité schodisko vedúce na
podlažia. Za mohutnými trojitými zvukovými oknami sa nachádzajú veľmi
vzácne zvony, z ktorých najstarší bol uliaty približne v polovici 14.st. | |
![]() | |
ZVONICA V PODOLÍNCIPostavená
bola v r. 1659 vedľa farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. V
kostole sa nachádzajú zachovalé nástenné maľby,ktoré sú Národnou
kultúrnou pamiatkou. Zvonica má zachovalú renesančnú atiku. Pod atikou
sa nachádzajú edikuly - výklenky v stene lemované stĺpikmi, ktoré boli
pôvodne zdobené sgrafitom. Teraz sú zabielené rovnako ako celá stavba.
Má trojité zvukové okná a vzácny zvon z r. 1392. | |
ZVONICA V POPRADEZvonica v Poprade stojí vedľa ranogotického kostola sv. Egídia v ktorom sa nachádzajú vzácne stredoveké fresky. | ![]() |
![]() | |
ZVONICA V MATEJOVCIACH - Časť PopraduVznikla
v 17.st. a z pôvodnej výzdoby si zachovala len oblúčikový vlys.
Štítková atika je úplne zlikvidovaná. Miesto nej je zvonica
klasicisticky upravená. Stojí vedľa kostola sv. Štefana. | |
![]() | |
ZVONICA V LEVOČIPochádza
z r.1656 a so všetkých zvoníc je najviac zmenenou. Nemá renesančné
zakončenie ani sgrafito. Renesančné sa zachovali iba družené zvukové
okná. Na zvonici sú aj hodiny, ktoré boli pôvodne na kostolnej veži. Sú
to prvé vežové hodiny na Slovensku. Zvonica je úzkym koridorom spojená s
nádhernou renesančnou radnicou. | |
Medzi spišské renesančné zvonice môžeme zaradiť aj zvonice v Matiašovciach a v Starej Lesnej. | |
ZVONICA V MATIAŠOVCIACHZvonica tejto spišskej dedinky neďaleko poľských hraníc, stojí pri gotickom kostole sv. Petra a Pavla a vraj ju pôvodne zdobilo sgrafito, ale po celkovej prestavbe v 19. st. celkom stratila svoj renesančný vzhľad. Miesto atiky je ukončená nízkou strieškou.Kostol je Národnou kultúrnou pamiatkou. | |
![]() | |
ZVONICA V STAREJ LESNEJZvonica nestojí samostatne, ale postavili ju asi začiatkom 17. st. k bezvežovému kostolu sv. Petra a Pavla. | |
Použitá literatúra: Jozef Špirko - "Dejiny a umenie očami historika"
Milan Petráš - "Corpus Campanarum Slovaciae"