|
Stiahnite a vytlačte si sprievodcu |
AKTUÁLNY ZÁBER ZO ŽELELZNÍKA LIVE KAMERA |
Neďaleko brehu piatej najdlhšej rieky Slovenska - Hornádu, medzi obcami Chrasť nad Hornádom a Matejovce nad Hornádom, nájdete Šikľavú skalu. Vápencovo-zlepencová skala je zaujímavá sama o sebe, no pokiaľ sa k nej pridá pani zima, ide o jedno z najkrajších prírodných miest na Slovensku v tomto ročnom období.
Stekajúci prameň vytvára asi 14 metrov vysoký ľadopád, ktorý aj napriek teplejším zimám v posledných rokoch, býva dobre zamrznutý.
Sovia skala je jednou z najjednoduchších túr, aké môžete absolvovať v Slovenskom raji. Ide o skalnú terasu, z ktorej vám bude dopriatý nádherný výhľad na Čingov či neďaleké Spišské Tomášovce. Je možné sa sem dostať z dvoch významných bodov.
Tá jednoduchšia a kratšia trasa vedie smerom z Čingova (jedna zo vstupných brán do Slovenského raja). Z tohto miesta vám to potrvá približne 20-25 minút smerom po zelenej značke. To je len dôkazom toho, že ak chcete dopriať vašim blízkym s nie práve najlepšou kondíciou či deťom krásny výhľad v Slovenskom raji, môžete ich zobrať práve sem. Cesta je navyše dobre značená, takže by nemali nastať žiadne komplikácie.
Regióny Štítnickej doliny a Revúckej doliny sú známe svojou kultúrnou a historickou minulosťou, slávnymi rodákmi, moderným papierenským a magnezitovým priemyslom. Patrí sem aj technická pamiatka zo štyridsiatych rokov 19. Storočia a obdobia Prvej Slovenskej republiky „Tunel pod Homôlkou“.
Jedná sa o železničný tunel situovaný v jednom z hrebeňov Stolických vrchov pod vrchom Homôlka, ktorý má nadmorskú výšku 744,8 m n.m. Po smerovej trase východno-západnej bol postavený v dvoch oblúkoch, pričom ten prvý je neďaleko Slavošovského portálu, druhý miernejší za polovicou.
S výstavbou sa začalo v roku 1941, Slavošovský tunel pod Homôlkou bez vstupného portálu zo Slavošoviec bol prerazený 14. Apríla 1944 spolu s 12 mostnými objektmi, vrátane veľkého, dodnes zaujímavého, mníšanského (Magnezitovského viaduktu.)
Castro nostro Scypus, náš hrad Spiš, nesie so sebou zaujímavú históriu. Je známy ako sídlo uhorských kráľov. V priebehu storočí sa postupne menil a rozširoval svoju mohutnosť. Rozmery, v akých ho vidíme dnes získal v 15. storočí. Za najväčší hrad v Európe ho považujeme od obdobia kedy v juhozápadnej časti vzniklo rozsiahle nádvorie s rozlohou 285 x 115 metrov. Stavba hradu dominuje okolitej krajine dodnes a stala sa jej symbolom.