Regióny Štítnickej doliny a Revúckej doliny sú známe svojou kultúrnou a historickou minulosťou, slávnymi rodákmi, moderným papierenským a magnezitovým priemyslom. Patrí sem aj technická pamiatka zo štyridsiatych rokov 19. Storočia a obdobia Prvej Slovenskej republiky „Tunel pod Homôlkou“.
Jedná sa o železničný tunel situovaný v jednom z hrebeňov Stolických vrchov pod vrchom Homôlka, ktorý má nadmorskú výšku 744,8 m n.m. Po smerovej trase východno-západnej bol postavený v dvoch oblúkoch, pričom ten prvý je neďaleko Slavošovského portálu, druhý miernejší za polovicou.
S výstavbou sa začalo v roku 1941, Slavošovský tunel pod Homôlkou bez vstupného portálu zo Slavošoviec bol prerazený 14. Apríla 1944 spolu s 12 mostnými objektmi, vrátane veľkého, dodnes zaujímavého, mníšanského (Magnezitovského viaduktu.)
Výstavba tunela bola vynútená úpravou exitujúcich štátnych hraníc po roku 1938 čím sa narušila celistvosť doteraz existujúcej železničnej siete, v dôsledku čoho mnohé významné oblasti Slovenska boli prístupné len cez maďarské územie. Pre Slovensko vystala naliehavá úloha, riešiť svoju dopravnú politiku. Čiastočným východiskom boli tzv. peážne zmluvy o priechode vlakov Slovenských železníc cez územie odstúpené Maďarsku. Jednou z najviac postihnutých oblastí bol aj región Gemer. Išlo o prevzatie tratí Plešivec – Muráň, Plešivec – Slavošovce a Rožňava – Dobšiná mimo sieť Slovenských železníc. Opätovné dotvorenie ucelenej železničnej siete sa malo okrem iného realizovať v tu spomínanej oblasti práve výstavbou novej železničnej trate Slavošovce – Revúca – Tisovec a rekonštrukciou trate Brezno – Tisovec už s následným pokračovaním na Banskú Bystricu.
V našom regióne malo ísť o úseky Slavošovce- Chyžnianska Voda (Lubeník), pričom úsek Chyžnianskej Vody do Revúcej v dĺžke 7 km bol súčasťou železnice Plešivec – Muráň.
Po vstupe železnice do Slavošovského tunela s celkovou dĺžkou 2400 m, po jeho upustení, časti vrcholového tunela mala trať nad obcou Kopráš pokračovať obchádzkou trasy zo severnej strany tiež postaveným koprášskym tunelom o dĺžke 245 m vybudovaným pod vrchom s nadmorskou výškou 424,8 m n.m.
V tomto úseku následne po výstupe z tunela železnica mala prekonávať údolie nad obcou železobetónovým oblúkovým viaduktom (Mníšanský viadukt) s celkovou stavebnou dĺžkou 120 m. Z južnej strany obchádza obec Chyžné a protioblúkom mala ústiť do plánovanej stanice Chyžnianska voda.
Prvý úsek novej železničnej trate bol zadaný firme Ballo a Ševčenko spolumajiteľstvo stavieb Brezno nad Hronom. Výstavba tunela firme Rudolf Frič z Bratislavy.
Administratívna obchôdzka novostavby, ktorá dodnes nebola odovzdaná do užívania, sa uskutočnila v dňoch 16. – 21. Apríla 1941, prerazenie tunela bolo ukončené v apríli roku 1944. Pr
ojektovú prípravu a realizáciu stavieb zabezpečovala Stavebná správa SŽ v Brezne nad Hronom. Slavošovský tunel je najdlhším tunelom na nedostavaných gemerských spojkách. Slavošovský portál je rokmi, nielen zubom času, ale aj nezáujmom kompetentných z časti zavalený. Možno sa k nemu dostať odbočkou z hlavnej cesty, pokračovať cez most nad riečkou Štítnik, cez pôvodnú železničnú trať, spevnenou cestou cez rómsku osadu. Tu možno zhliadnuť ďalšie dva železničné mosty, tým vpravo je možné sa dostať na násyp, kde mala stáť železničná stanica, odkiaľ vedie cesta do doliny Mastníkov k Háju, ďalej až k Ostrému vrchu. Cesta k samotnému tunelu peši trvá cca 20 minút. Dnes tu namiesto železnice vedie zvážnica pokračujúca ďalej v smere k Rochovskému prídelu. Nad lokalitou Hudáška možno cestou vpravo odbočiť, dostať sa na hrebeň a zostúpiť do Jelšavskej doliny po značenej turistickej trase.
Lokalita je zaujímavá pre zberačov lesných plodín – je to bohatá hubárska oblasť, ako aj pre poľovníkov. Vstup do tunela je pri lesnej ceste. Blízko vstupu je prístrešok v tvare rozprávkových bytostí vybudovaný Lesným družstvom Slavošovce a priestorová informačná tabuľa doplnená orientačnou tabuľou. Vedľa spevnenej lesnej cesty zostúpime dreveným schodiskom do vstupného portálu tunela. Tu sa začína zaujímavý svet temnôt. Vstup do tunela je nedokončený, zostupuje sa dreveným schodiskom, ktorý je klzký a preto si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Prechod tunelom sa uskutočňuje na vlastnú zodpovednosť. Pre potenciálnych návštevníkov lokality a spomínaného artefaktu, po jeho prechode z oboch dolín, je tu rozšírená ponuka zaujímavých turistických trás do okolia. Dajú sa absolvovať pešo, na horských bicykel po trasách prechádzajúcich po hrebeňoch od Ochtinskej aragonitovej jaskyne na Hrádku až na Kohút, Muráň, prípadne Tisovec. Návštevník si môže pozrieť v obci Slavošovce niekoľko dominánt napr. pôvodný gotický kostol zo 14. storočia, barokovo rozšírený, ktorý je chrámom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania s pôvodnou vnútornou časťou kostola a zatiaľ neodkrytými freskami ruthenského obyvateľstva. Potom rodný dom zberateľa prostonárodných Slovenských povestí a rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského – slovenského Homéra so zaujímavou a pútavou expozíciou z jeho života a života obce priťahujúcou návštevníkov a školské výpravy. Medzi významné historické objekty patrí aj pomník zakladateľky najstaršej papierne J. Gyúrkyovej na miestnom cintoríne a pomníky padlým v SNP a 2. svetovej vojne. Novodobé dejiny pripomína SHP Slavošovce s pamätnými tabuľami Ing. Michalovi Ursínyimu a zakladateľke papierne J. Gyúrkovej v areáli dnešnej modernej papierne.
Viac info aj na: https://www.facebook.com/SlavosovskyTunel
zdroj: prospekt Združenia obcí Mikroregiónu Štítnická dolina (Regionálna rozvojová agentúra Rožňava 2011)
fotografie: panoramio.com, ktvikend.netkosice.sk