Neďaleko Nitry v pohorí Tríbeč sa nachádza zrúcanina hradu Gýmeš. Ruina sa rozprestiera na kopci, odkiaľ je krásny výhľad na okolité hory. Trasa na hrad Gýmeš z obce Kostoľany pod Tríbečom je označená žltou turistickou značkou. Cestou hore je dobre vidieť na celú dedinu a tiež na kostolík Sv. Juraja z predrománskeho obdobia, ktorý je najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou na území Slovenska. Ďalšia trasa na hrad vedie z obce Jelenec.
Zrúcanina hradu nás privíta, atmosférou, ktorú dokáže vyvolať len dielo zapísané do dejín a zároveň sa nachádzajúce stále na mieste. Tu vidíme ako sa podpísal čas na hrade. Múry už nie sú celé, ale ostali len ich torzami a pomaly rozpadajú. Je však úžasné vidieť ľudí, ktorí majú záujem, aby sa zachovali tieto ostatky minulosti a zachraňujú ich pred tým, aby neschátrali úplne. Prechádzame ruinami hradu, stúpame až na vrchol. Z tohto miesta je dovidieť všade - na časti hradu a jeho široké okolie. Je isté, že ide o veľkolepú stavbu, ktorá v minulosti mala svoju silu aj slávu. Nie je čudné, že hrad Gýmeš sa zaraďuje medzi najstaršie a najväčšie hrady na Slovensku, svedčí o tom aj jeho súčasná podoba ktorá stále kraľuje okolitej krajine. Najvzácnejšou časťou hradu je románsko – gotická veža, ktorá poskytuje turistom jedinečnú vyhliadku na krajinu.
Pohľad na románsko - gotickú vežu Pohľad dovnútra veže
Hrad Gýmeš vznikol okolo roku 1250. Dal ho postaviť šľachtický rod Hunt - Poznanovcov, predchodcovia Forgáčovcov. Už vtedy sa zaraďoval medzi skvosty Uhorska. Jeho hranolová veža bola inšpirovaná francúzskymi hradmi. Začiatkom 14. storočia si hrad násilím privlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti ho kráľ podaroval kráľovnej Márii. Forgáčovci hrad získali späť za kráľovraždu – na požiadanie kráľovnej Márie. Blažej Forgáč zabil jej soka - kráľa Karola II. Malého z rodu Anjou. Panstvu v tom čase prislúchalo 44 obcí a šesť mýtnic, čo je dôkaz, že hrad sa zaraďoval medzi najväčšie hradné panstvá v Uhorsku. Začiatkom 18.storočia Žigmund II. Forgáč stal veliteľom Rákocziho vojska, za čo sa dostal do vyhnanstva a hrad Gýmeš sa stal majetkom kráľa. Cisár Jozef I. predal hrad Gýmeš, ktorý sa neskôr dostal sa do rúk rožňavskému biskupovi Pavlovi Forgáčovi, ktorý ho opravil. Na hrade dal ešte v 18.storočí postaviť 4 kaplnky, z ktorých sa zachovala jedna – sv. Ignáca. Pod touto kaplnkou bola rodinná krypta Forgáčovcov s veľkým krížom z alabastru, ktorá vznikla tiež v tomto období. Forgáčovci si v 18. storočí postavili kaštieľ v obci a na hrad chodievali už len v lete. Po ich odchode v r. 1840 začal hrad pustnúť a nemal ho kto opravovať. Dedičia sa o hrad nestarali a nakoniec ho sami zničili, tým že konštrukciu krovu použili na výstavbu cukrovaru v Jelenci.
V roku 1950 prešla zrúcanina do majetku štátu, pod správu Štátnych lesov. To znamenalo obmedzené možnosti na zabezpečenie hradnej zrúcaniny a hrad stále chátral. V súčasnosti je snaha o zachovanie jeho súčasnej autentickej podoby a zastavenie deštrukcie hradu. Toto úsilie je iniciatívou občianskeho združenia Castrum Ghymes a ďalších dobrovoľníkov.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
|
| pohľad na kaplnku Sv. Ignáca |
|
|
|
|
| kaplnka Sv. Ignáca |
Zdroj: