Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch je jedným z najstarších kostolíkov na Slovensku. Podľa najnovších výskumov pochádza ešte z čias Veľkej Moravy z 9.-10. storočia. Budova pôvodne súvisela s cestou na hradisko do Mikulčíc, ktoré sú situované pár kilometrov východne. Slúžila pre obyvateľov bývajúcich v osade strážcov, ktorá sa nachádzala na mieste dnešnej Kačenárne zhruba od 9. storočia. 

Malý kaštieľ, ako ho zvyknú domáci nazývať, je situovaný v Oponiciach v okrese Topoľčany. Pamätihodnosť sa nachádza na ceste do Súloviec. Sídli tu Apponyiho múzeum.

Kaštieľ pochádza zo 16.-17. storočia, kedy ho spravovala zemianska rodina Bartakovičovcov, ktorej členovia sú pochovaní v severnej hrobke tunajšieho Farského kostola Petra a Pavla.

V 19. storočí získali kaštieľ Apponyiovci, ktorí boli najvýznamnejším rodom v Oponiciach po stáročia. A práve podľa názvu obce si odvodili svoje "priezvisko". Apponyiovci nikdy v tomto kaštieli nebývali, sídlili totiž v neďalekom Veľkom kaštieli. Malý kaštieľ využívali na reprezentačné účely.

Hodrušská Klopačka je jednou z piatich dochovaných baníckych klopačiek na Slovensku. Klopačka bola postavená okolo roku 1521 a vysielali sa z nej dôležité zvukové signály určené obyvateľom doliny. Signálom bol zvuk klopania dreveným kladivom na drevenú dosku z jaseňového dreva. Doska mala z bokov navŕtané rôzne hlboké diery, ktoré zabezpečovali špecifický zvuk a aj dobré šírenie zvuku. Klopanie bolo dostatočne prenikavé, vždy rozlíšiteľné a bolo ho pritom počuť tak ďaleko ako napríklad zvonenie zvonom. Klopať pomocou dosky bolo možné aj kódovane, v rôznom rytme, čiže bolo možné vysielať správy rôzneho druhu. Kopal sa napríklad budíček, začiatok či koniec šichty ale aj rôzne časy pred fáraním, aby baníci vedeli ako veľmi sa majú ponáhľať do bane. Klopali sa aj rôzne udalosti ako úmrtia, požiar či iné nebezpečenstvo.

Na vrcholovej ochodzi Klopačky vo dne v noci mali službu klopačkári.

Regióny Štítnickej doliny a Revúckej doliny sú známe svojou kultúrnou a historickou minulosťou, slávnymi rodákmi, moderným papierenským a magnezitovým priemyslom. Patrí sem aj technická pamiatka zo štyridsiatych rokov 19. Storočia a obdobia Prvej Slovenskej republiky „Tunel pod Homôlkou“.

Jedná sa o železničný tunel situovaný v jednom z hrebeňov Stolických vrchov pod vrchom Homôlka, ktorý má nadmorskú výšku 744,8 m n.m. Po smerovej trase východno-západnej bol postavený v dvoch oblúkoch, pričom ten prvý je neďaleko Slavošovského portálu, druhý miernejší za polovicou.

S výstavbou sa začalo v roku 1941, Slavošovský tunel pod Homôlkou bez vstupného portálu zo Slavošoviec bol prerazený 14. Apríla 1944 spolu s 12 mostnými objektmi, vrátane veľkého, dodnes zaujímavého, mníšanského (Magnezitovského viaduktu.)

V okolitých obciach Banskej Bystrice sa nachádza zaujímavý skvost slovenskej prírody. Je to až 9 vodopádov, jeden krajší než druhy. Ako prvý si vám dovoľujem predstaviť Malachovský vodopád, nachádzajúci sa za obcou Malachov v areály "Verejné priestranstvo ". Prístup je vhodný pre každého, autom,bicyklom, i na vozíčku a samozrejme že pešo. Jeho výška je približne 5,5m a najbohatší na vodu je na jar po spúšťaní sa snehu, ale nie každý rok to platí.Preto radím fotoaparát a viedeokameru nikdy nezabúdať.

Ako druhý skvost Banskobystrického raja vám predstavujem Králickú tiesňavu s Farebným vodopádom. Nachádza sa v obci Tajov na ceste do obce Králiky. Nástup do tiesňavy je priamo z cesty Tajov - Králiky v tesne pred pravotočivou zákrutou. Na pravej strane spomínanej cesty je miniparkovisko a pútač Králicka tiesňava. Ale je potreba prejsť na ľavú stranu vozovky na žltú turistickú značku, ktorá vás dovedie cez mostíky až k vodopádu ktorý je cca 7m vysoký. Na konci Králickej tiesňavy je vhodné posedenie s prístreškom a tiež možnosť opekania.

Neďaleko Nitry v pohorí Tríbeč sa nachádza zrúcanina hradu Gýmeš. Ruina sa rozprestiera na kopci, odkiaľ je krásny výhľad na okolité hory. Trasa na hrad Gýmeš z obce Kostoľany pod Tríbečom  je označená žltou turistickou značkou. Cestou hore je dobre vidieť na celú dedinu a tiež na kostolík Sv. Juraja z predrománskeho obdobia, ktorý je  najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou na území Slovenska. Ďalšia trasa na hrad vedie z obce Jelenec.

Zrúcanina hradu nás privíta, atmosférou, ktorú dokáže vyvolať len dielo zapísané do dejín a zároveň sa nachádzajúce stále na mieste. Tu vidíme ako sa podpísal čas na hrade.  Múry už nie sú celé, ale ostali len ich torzami a  pomaly rozpadajú. Je však úžasné vidieť ľudí, ktorí majú záujem, aby sa zachovali tieto ostatky minulosti a zachraňujú ich  pred tým, aby neschátrali úplne. Prechádzame ruinami hradu, stúpame až na vrchol. Z tohto miesta je dovidieť všade - na časti hradu a jeho široké okolie. Je isté, že ide o veľkolepú stavbu, ktorá v minulosti mala svoju silu aj slávu. Nie je čudné, že hrad Gýmeš sa zaraďuje medzi najstaršie a najväčšie hrady na Slovensku, svedčí o tom aj jeho súčasná podoba ktorá stále kraľuje okolitej krajine. Najvzácnejšou časťou hradu je románsko – gotická veža, ktorá poskytuje turistom jedinečnú vyhliadku na krajinu.

Pohľad na románsko - gotickú vežu                                 Pohľad dovnútra veže

Slovenské opálové bane – svetový skvost a národný poklad Slovákov, ktorý stále ukrýva množstvo neprebádaných chodieb, tajomstiev a legendárneho opálu.

Staré banské diela na východe Slovenska pri Prešove v katastrálnom území obce Červenica, zažívajú svoje znovuzrodenie. Kompletne zrekonštruované základky a staré banské chodby sú sprístupnené pre verejnosť.

Na svete boli známe už od 16. storočia, vtedy hlavne u klenotníkov a zlatníkov. Teraz si na svoje prídu aj milovníci minerálov, geológie, baníctva,  histórie ale aj rodiny s deťmi, čo majú záujem spoznávať podzemné krásy Slovenska. Banské diela sú najstaršie na svete a jediné na našom kontinente. V podzemí je cca 24 km banských chodieb, 17 horizontov z ktorých je 5 zaplavených. V bani sa momentálne prevádzkuje aj technické potápanie.

Mariánska Čelaď (Máriacalád) je dnes malá pustatina, patriaca k Veľkým Lovciam v Novozámockom okrese. Kamenný kostol bol postavený a zasvätený Panne Márii pomocnici a existoval už od roku 1331 v župe Bars (maďarsky pôvodný názov) na území Ostrihomskej diecézy, blízko dediny Kisbelleg  (maďarský pôvodný názov). Pavlínskemu rádu bol venovaný pozemok v roku 1512.  Kláštor v Családe bol postavený približne v tom čase. Založenie kláštora potvrdil kráľ Ľudovít II. v roku 1517. V listine sa nachádza Mariánska Čelaď pod menom Zalat. Prídavné meno „Mariánska„ je neskoršieho pôvodu a pochádza z doby, keď už bol chrám a kláštor zasvätený ku cti Panny Márie. Vpád Turkov a prenasledovanie Menyhertom Balassim prinútilo mníchov odísť do kláštora v Lefantovciach okolo roku 1550.

Osudy železiarne postavenej v r. 1836 sú zahalené tajomstvami. Objekt ľudovo nazývaný hámor, z ktorého sa zachovali obvodové múry a centrálna vysoká pec, sa nachádza 2 km od stredu obce Podbiel. Je koncovým bodom náučného chodníka. Stavbu si všimnete veľmi ľahko pokiaľ cestujete od Podbiela smerom do skanzenu v Zuberci.