Strečniansky hrad stojí na začiatku strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m.n.m.. Praveké nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná už v dobe bronzovej a železnej. Strečno patrilo medzi kráľovské hrady. Hoci prvá písomná zmienka o ňom pochádzala až z roku 1316, s istotou môžeme predpokladať, že existoval už v 13. storočí.
Spolu s inými hradmi na Považí sa aj Strečno spomína ako miesto, kde sa od obchodníkov vyberalo clo. Jedným z majiteľov bol František Vešeléni, ktoré manželkou bola známa Žofia Bosniaková. V rokoch smrti Žofie Bosniakovej Vešeléni nevenoval Strečnianskemu hradu náležitú pozornosť, takže ten začal pustnúť. Môžeme si to vysvetliť tým, že sa Žofia Bosniaková už častejšie zdržiavala v prístupnejšom a pohodlnejšom kaštieli. Hrad slúžil len ako rezervný objekt počas ohrozenia.
Čítať ďalej: Hrad Strečno
Keď prechádzate centrom Nitry, nemôžete si nevšimnúť dve vysoké veže patriace rímsko-katolíckemu barokovému kostolu sv. Ladislava. Je situovaný v Dolnom Meste na návrší. Jedná sa vlastne o komplex budov - kostol a kláštor Piaristov. Základný kameň bol položený 9. júna 1701 za biskupa Ladislava Maťašovského. Začalo sa s budovaním kolégia, v roku 1714 už stál konvikt a v roku 1720 bola ukončená prvá stavebná etapa. Po požiari v roku 1723 boli budovy obnovené a postavená bola aj školská budova. Katolícke gymnázium tu funguje dodnes.
Čítať ďalej: Kostol sv. Ladislava Nitra
Prírodná pamiatka Megonky (aj Megoňky) je nálezisko prírodných pieskovcových útvarov guľovitého tvaru v lokalite Vyšné Megonky, v mestskej časti Čadca-Milošová.
Nálezisko bolo odkryté v roku 1988 pri ťažbe v lome Padyšák v Turzovskej vrchovine. Ide o najväčšie nálezisko kamenných gulí v Európe, v bývalom lome a na jeho okrajoch. V lokalite sa pôvodne nachádzalo asi 30 guľovitých kamenných útvarov s priemerom 25 – 300 cm, viaceré z nich boli odvezené do expozícií alebo rozkradnuté do súkromných záhrad. Od roku 2003 je toto územie s rozlohou 1 670 m² vyhlásené za prírodnú pamiatku v správe CHKO Kysuce.
Čítať ďalej: Kamenné gule - prírodná pamiatka Megoňky
Už z diaľky víta pocestných malebný kostolík – Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach. Dominanta týčiaca sa na ostrohovitom výbežku Tribečského pohoria je viditeľná od nitrianskych rovín až po časť Považia. Mĺkvy svedok dávnych čias je románskou stavbou z polovice 11.st. V najstaršom období kostol vlastnil miestny šľachtic Dražej. Od tohto typicky slovanského mena je odvodený názov obce. Neskôr patrila pod nitrianske biskupstvo, spomína sa v Zoborskej listine z roku 1111 ako Drasei.
Čítať ďalej: Románsky kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach
Expozícia podáva ucelený prehľad o živote a diele umeleckého fotografa, filmára, etnografa, folkloristu a pedagóga Karola Plicku ( 1984 - 1987 ) s osobitým zreteľom na jeho zobrazenie tradičnej ľudovej kultúry Slovenska, ktoré je po mnohých stránkach unikátnym záznamom dnes už väčšinou zaniknutých hodnôt.
Čítať ďalej: Múzeum Karola Plicku - Blatnica
Šútovský vodopád sa nachádza v pohorí Malá Fatra vo výške 830 m n.m 4 km severne od obce Šútovo. Je to najvyšší vodopád v Malej Fatre má celkovú výšku 38 metrov. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. Je napájaný vodami Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene.
Čítať ďalej: Šútovský vodopád
Najväčšou prírodnou expozíciou na Slovensku je Múzeum slovenskej dediny v Martine. Rozkladá sa na ploche 28 ha a nachádza sa v ňom takmer 100 stavieb Slovenskej ľudovej architektúry, pochádzajúcich zo severozápadného Slovenska.
Čítať ďalej: Múzeum slovenskej dediny v Martine
Čertova skala je geologickou raritou v prírodnej rezervácii Boky. Je súčasťou tamojšieho náučného chodníka. Je to takmer voľný balvan spojený so skalným podložím na veľmi malej ploche. Odborníci takéto prírodné útvary označujú názvom skalný hríb.Takýto ojedinelý útvar je čisto dielom prírody. Vznikol účinkom selektívneho zvetrávania andezitových aglomerátov. Tento stredoeurópsky unikát sa nachádza pri obci Budča (okr. Zvolen).
Čítať ďalej: Skalný hríb - Čertova skala
Obec Zolná sa nachádza asi 8 kilometrov od okresného mesta Zvolen. Na severnom okraji obce na svahu pri hlavnej ceste sa nachádza kostolík zasvätený sv. Matúšovi. Oplotený je hradbami. Jeho pôvod siaha do 13. storočia a prelýna sa v ňom románsky sloh s rannogotickým.
Čítať ďalej: Kostol sv. Matúša Zolná
Evanjelický drevený artikulárny kostol v Istebnom pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. V 2. polovici 17. storočia v Uhorsku zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thökölyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkami donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. – 26. zákonný článok – artikulu, ktorý povoľuje výstavbu kostolov po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste a po dva v každej stolici. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Pôvodne bolo postavených 9 artikulárnych drevených kostolov, z ktorých sa do dnešného dňa zachovalo iba 5. Jedným z nich je aj kostol sv. Michala v Istebnom. Objekt (spolu so zrubovou zvonicou) patrí medzi najhodnotnejšie historické stavby na Orave.
Čítať ďalej: Evanjelický drevený artikulárny kostol v Istebnom