Katarínka sa nachádza na západnom Slovensku v lesoch Malých Karpát 20 km severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice (do ktorej katastra kláštor patrí) a Naháč.
Kláštor, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Komplex je postavený v zaujímavom ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami talianskym staviteľom Pietrom Spazzom. Katarínka bola miestom rušného života mníchov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu. V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená tureckými vpádmi či cisárskymi vojskami, no vždy bola opravená a život v nej koloval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike - v júli 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár bol porozdávaný okolitým kláštorom i obciam a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Zdalo by sa, že tu končí jeho zaujímavá a búrlivá história.
Čítať ďalej: Kláštor sv. Kataríny Alexandríjskej - Katarínka
Nachádza sa na juhu Súľovských vrchov nad obcou Podskalie. Ide o dva susediace vrcholy Veľké skaly (628 m.n.m.) a Roháč (720 m.n.m.), tvorené súľovskou horotvornou činnosťou. Hoci sem nevedie turistická značka, prístup je jednoduchý. Nepatrný chodník začína za obcou pri kaplnke. Prechádza lúkou a skalnými bralami, nie je kde zablúdiť. Výstup trvá asi pol hodinu. Veľké skaly poskytujú pekné výhľady na Strážovské vrchy, najmä na dominantnú Ostrú Malenicu. Na juhozápade vidno Vršatec, Klapy a Považskú Bystricu. Juhovýchodným smerom vidíme predstaviteľa Malej Fatry - Kľak.
Čítať ďalej: Podskalský Roháč - Národná prírodná rezervácia
Zvony sú od nepamäti neoddeliteľnou súčasťou nášho života.
Najstarší doklad o výskyte zvonov na Slovensku pochádza z Bojnej - významné hradisko z obdobia Nitrianskeho kniežatstva pri Topoľčanoch. Archeológovia tu v r. 2008 vykopali, okrem iných unikátnych nálezov odliaty zvon z prelomu 8.-9. storočia. Zaujímavosťou je, že takéto zvony existujú v Európe len štyri. Z toho dva sú vo Vatikáne a jeden v severnom Nemecku.
Čítať ďalej: Spišské renesančné zvonice - kampanily
Podľa legendy tu rástol Hromodub, najväčší strom na svete. Jedného dňa, sa tak zapáčil jednému obrovi, ze si z neho začal vyrezávať obrovský budzogáň. Zanietený prácou, si ani nevšimol, ako sa miazgou z Hromodubu k zemi prilepil a od zlosti budzogáň zapichol do zeme a prial si nech skamenie. A tak tu stojí dodnes - skamenelý Stratený Budzogáň.
Dostať sa až k nemu môžete po 6 km náučnom chodníkom z Rajeckých Teplíc, tiež z obce Súľov po výstupe na vrch Žibrid, ďalej pokračovať smerom na Rajecké Teplice a pri zostupe odbočiť k útvaru Budzogáň.
Čítať ďalej: Stratený Budzogáň - Súľovské vrchy
Neďaleko obce Jánovce v popradskom okrese sa asi kilometer od cesty vypína na prvý pohľad obyčajný kopec, zarastený trávou, kríkmi a borovicami. Je to praveké sídlo otomanskej kultúry z doby bronzovej staré takmer 4000 rokov.
Tadiaľto v praveku prechádzala tzv. Severná cesta spájajúca Baltické more so Stredozemným a Myšia hôrka bola akousi strážnou pevnosťou, ktorá sa starala o bezpečnosť kupeckých karaván, poskytovala im stravu a možnosť odpočinku.
Čítať ďalej: Myšia Hôrka - slovenské Mykény
Písomná zmienka o Spišskej Sobote pochádza z 13.st. Do roku 1946 to bolo samostatná obec, ktorá sa potom stala mestskou časťou Popradu. V roku 1954 bola zaradená medzi mestské pamiatkové rezervácie. Tak si zachránila svoju jedinečnú tvár stredovekého historického mesta. Námestie je postavené v tvare trojuholníka. Zväčša ho tvoria renesančné domy, ale zachovali sa aj gotické, ktoré boli renesančne alebo barokovo upravené. Z gotických prvkov vynikajú hlavne portále v niektorých domoch.
Čítať ďalej: Spišská Sobota - kostol Svätého Juraja
Už ako samotný názov napovedá, dedinka sa nachádza v malebnom a na históriu veľmi bohatom regióne - na Spiši. Leží medzi Levočou a Spišskou Kapitulou. Na prvý pohľad je nenápadná, ale ukrýva v sebe zopár historických cenností.
Veľmi významnou pamiatkou je prekrásny neobarokový kaštieľ postavený v r. 1893-1895. Jeho majiteľmi boli Čákiovci. Táto rodina prišla na Spiš začiatkom 17. st. a časom sa rozdelila na viaceré vetvy. Patrilo im tu niekoľko kaštieľov a boli tiež poslednými majiteľmi Spišského hradu. Kaštieľ v Spišskom Hrhove im patril do roku 1945 kedy bol skonfiškovaný a prešiel do vlastníctva štátu.Ten tu potom zriadil detský domov, neskôr výchovný ústav a teraz reedukačné centrum. Kedysi sa takýmto centrám hovorilo jednoducho polepšovne.
Čítať ďalej: Obec Spišský Hrhov
Oblazy v Kvačianskej doline sú jedným z najmalebnejších zákutí Slovenska kde prírodné krásy dopĺňajú unikátne drevené vodné mlyny a píla. Mlyny boli nesmierne dôležité pre hospodársky chod okolitých obcí Huty a Borové a ich situovanie na tomto mieste podmienil dostatok vody potrebný na pohon vodných kolies. V prvej polovici 20. Storočia sa tu popri mletí obilia začalo píliť drevo na dosky i šindle. Píla na vodný pohon, tzv. gáter bola na dolnom mlyne spustená v roku 1934. Okrem mlynských strojov a píly bolo mlynským kolesom poháňané i dynamo, ktoré vyrábalo jednosmerný elektrický prúd na svietenie.
Čítať ďalej: Vodné mlyny - Kvačianska dolina - Oblazy
Je kultúrnou pamiatkou, ktorá patrí ku najhodnotnejším historickým stavbám na Slovensku. Kaštieľ s renesančným jadrom je štvorkrídlová budova nepravidelného tvaru, ktorú začal budovať Gašpar Ilešházi v 40. rokoch 17. storočia na staršom základe.
Kaštieľ má ústredný dvor (Átrium) stavaný na terase, ktorej svah tvoril bezpečnostnú priekopu. Stavba sa robila tak, aby bola schopná obrany, čoho dôkazom sú aj kľúčové strieľne. Z renesančnej stavby sa zachoval klenbový priechod vo východnom krídle, ktorý slúžil ako bočný východ pre koče, pričom vchod do kaštieľa nachádzajúci sa v západnom krídle bol opevnený štvorhrannou vežou. Bol chránený hradnou priekopou a za ním sa nachádzala hospodárska časť.
Čítať ďalej: Dubnický kaštieľ
V južnej časti okresu Lučenec sa nachádza veľmi zaujímavý prírodný úkaz. Šomošský kamenný vodopád. Je súčasťou jednej z najstarších prírodných rezervácií na Slovensku. Územie Cerovej vrchoviny formovali pred miliónmi rokov sopky a tým je dodnes veľmi vzácne.
Čítať ďalej: Kamenný vodopád Šomoška
