Železnícke bane boli zmapované v roku 1863 z iniciatívy Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti. Miestna ruda bola kvalitná a lacná v porovnaní s rudou z iných gemerských baní aj zo zahraničných. Cena bola nižšia aj napriek nákladnému systému prepravy k peciam na vozoch po zlých cestách. Rimavsko-muránska spoločnosť v rámci šetrenia za dovoz vypracovala plán úzkokoľajky do Revúcej a do Tisovca. Spoločnosť mala zaplatiť 2/3 nákladov a zvyšnú tretinu mal hradiť štát, ten po počiatočnom súhlase od projektu odstúpil. Zásoby v ložisku sa odhadovali v 60. rokoch 19. storočia na 5,6 milióna ton, zásoby v Rákoši na polovicu zásob Železníka.

Železnícke ložisko sa stalo dosť významným, v roku 1856 sa vyťažilo 47,4% celouhorskej ťažby  železa v Gemeri, z toho v Železníku 23,3%. Rakúsky železiarsky odborník I. Biderman 1857 zaraďoval železnícke a rákošské ložisko medzi štyri najväčšie ložiská v Rakúsku (ostatné Präphil, Erzberg, Krušná Hora). Uhorský železiarsky priemysel dostával rudu zo Železníka najlacnejšie v monarchii.

Čítať ďalej: História železorudných baní v Železníku 3

Začiatkom 19. storočia stúpala spotreba železa, bolo teda potrebné preniknúť aj k nižším častiam ložiska. Na to sa museli podnikatelia združovať, náklady na také banské diela prevyšovali možnosti jednotlivcov. Prvým krokom k vytvoreniu spoločnosti bolo vydanie oprávnenia v Rákoši na razenie štôlne Ladislav. Štôlňa odvodnila ďalšie šachty, ktoré sa následne mohli prehĺbiť. Dotýkala sa cudzích oprávnení, musela teda byť vyrazená spoločne, a preto vznikla spoločnosť pomenovaná Ladislav.

 4.12.1802 rákošskí podnikatelia založili druhú spoločnosť a vyrazili ďalšiu štôlňu. V roku 1807 sa obe spoločnosti zlúčili pod názvom Spoločnosť Ladislav. V Revúcej taktiež vznikla spoločnosť v roku 1807 nazvaná Železná kompánia.

Čítať ďalej: História železorudných baní v Železníku 2

Gemer, kraj stáročia spojený so železnou rudou, vďaka nej prosperujúci a rozvíjajúci sa, kvôli jej nedostatku a vyčerpaniu kraj chudobný a zabudnutý. Významné ložisko bolo vo vrchu Železník. Na jeho úpätí sa krčia dnes pomaly vymierajúce obce Turčok, Sirk, Rákoš a Nandraž. Cesty v tomto kraji sú úzke, porozbíjané lesnou technikou, doprava je riedka, návštevnosť týchto miest nijako nenaznačuje, že tu bolo jedno z najdôležitejších ložísk železnej rudy v Rakúsko-Uhorsku. História ťažby železnej rudy na Železníku siaha do rímskych čias. 

Čítať ďalej: História železorudných baní v Železníku 1

Po žiadnom inom stredovekom rezbárovi sa nezachovalo toľko pamiatok, ako práve po Majstrovi Pavlovi z Levoče. Jeho diela patria k vrcholom európskeho umenia. Okrem Spiša ich nájdeme aj v Šariši, Liptove, Gemeri a v Banskej Bystrici. Bolo ich oveľa viac, ale nie všetky sa zachovali. Viacerými sa môžu pýšiť múzeá v Bratislave, Prahe a Budapešti. Kostoly s týmito pamiatkami nemajú pre nás len náboženský význam, ale môžeme ich vnímať aj ako galérie s krásnym umením v ktorých sa cítime veľmi dobre, pretože z nich vyžaruje silná energia.

Čítať ďalej: Diela Majstra Pavla v ostatných regiónoch (2. časť)

Majster Pavol z Levoče bol úžasný neskorogotický rezbár, ktorého sme v r.1999 v ankete denníka SME zvolili za najväčšiu umeleckú osobnosť milénia. Jeho obdivuhodné diela sa zaraďujú medzi najhodnotnejšie stredoveké pamiatky na Slovensku. Aj vďaka nemu sa Levoča dostala na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Bohužiaľ máme o ňom veľmi málo informácií, pretože levočský archív v r.1550 vyhorel. To, čo je známe, sme sa dozvedeli z kroník, z rôznych dokladov a korešpondencie. Nevieme kde a kedy sa narodil. Nepoznáme ani jeho priezvisko a preto namiesto neho používame meno mesta v ktorom žil a pôsobil, teda Levoče. V dome v ktorom žil sprístupnili v r. 1987 samostatnú múzejnú expozíciu. Jej súčasťou sú aj kopije najdôležitejších Pavlových diel.

Čítať ďalej: Diela Majstra Pavla na Spiši (1. časť)

Tohtoročná jeseň by sa dala nazvať zlatým obdobím horskej turistiky. Určite aj vám sa podarilo urobiť si malý výlet, či náročnejšiu túru.

23. októbra sme aj my podstúpili nenáročnú trasu za krásami pohoria Tribeč. Trasa viedla z južnej strany a prvou zastávkou bol kostolík Sv. Juraja v obci Kostoľany pod Tribečom.

Čítať ďalej: Tribečom z Juhu