Cez mnohé miesta často prechádzame bez povšimnutia, niektoré miesta vnímame ako obyčajné a nehovoria nám nič. Veľakrát by sme aj chceli vedieť históriu daného miesta no pátranie po informáciách býva často ťažké. Ja som podobne až do nedávna prechádzal časťami Zobora v Nitre a neuvedomoval si že okolie Špecializovanej nemocnice sv. Svorada dýcha históriou.
Aj z dôvodu zachovania a zakonzervovania zbytkov Kostola sv. Jozefa ktorý sa ešte nachádza v priestoroch nemocnice vzniklo v lete 2013 občianske združenie Zoborský skrášľovací spolok. V tejto lokalite stál už od 9. storočia kláštor, ktorého históriu prínašame v tomto článku.
ruiny Kostola sv. Jozefa
Čítať ďalej: Zoborský benediktínsky kláštor a Kostol sv. Jozefa
Strečniansky hrad stojí na začiatku strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m.n.m.. Praveké nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná už v dobe bronzovej a železnej. Strečno patrilo medzi kráľovské hrady. Hoci prvá písomná zmienka o ňom pochádzala až z roku 1316, s istotou môžeme predpokladať, že existoval už v 13. storočí.
Spolu s inými hradmi na Považí sa aj Strečno spomína ako miesto, kde sa od obchodníkov vyberalo clo. Jedným z majiteľov bol František Vešeléni, ktoré manželkou bola známa Žofia Bosniaková. V rokoch smrti Žofie Bosniakovej Vešeléni nevenoval Strečnianskemu hradu náležitú pozornosť, takže ten začal pustnúť. Môžeme si to vysvetliť tým, že sa Žofia Bosniaková už častejšie zdržiavala v prístupnejšom a pohodlnejšom kaštieli. Hrad slúžil len ako rezervný objekt počas ohrozenia.
Čítať ďalej: Hrad Strečno
Keď prechádzate centrom Nitry, nemôžete si nevšimnúť dve vysoké veže patriace rímsko-katolíckemu barokovému kostolu sv. Ladislava. Je situovaný v Dolnom Meste na návrší. Jedná sa vlastne o komplex budov - kostol a kláštor Piaristov. Základný kameň bol položený 9. júna 1701 za biskupa Ladislava Maťašovského. Začalo sa s budovaním kolégia, v roku 1714 už stál konvikt a v roku 1720 bola ukončená prvá stavebná etapa. Po požiari v roku 1723 boli budovy obnovené a postavená bola aj školská budova. Katolícke gymnázium tu funguje dodnes.
Čítať ďalej: Kostol sv. Ladislava Nitra
Už z diaľky víta pocestných malebný kostolík – Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach. Dominanta týčiaca sa na ostrohovitom výbežku Tribečského pohoria je viditeľná od nitrianskych rovín až po časť Považia. Mĺkvy svedok dávnych čias je románskou stavbou z polovice 11.st. V najstaršom období kostol vlastnil miestny šľachtic Dražej. Od tohto typicky slovanského mena je odvodený názov obce. Neskôr patrila pod nitrianske biskupstvo, spomína sa v Zoborskej listine z roku 1111 ako Drasei.
Čítať ďalej: Románsky kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach
Najväčšou prírodnou expozíciou na Slovensku je Múzeum slovenskej dediny v Martine. Rozkladá sa na ploche 28 ha a nachádza sa v ňom takmer 100 stavieb Slovenskej ľudovej architektúry, pochádzajúcich zo severozápadného Slovenska.
Čítať ďalej: Múzeum slovenskej dediny v Martine
Obec Zolná sa nachádza asi 8 kilometrov od okresného mesta Zvolen. Na severnom okraji obce na svahu pri hlavnej ceste sa nachádza kostolík zasvätený sv. Matúšovi. Oplotený je hradbami. Jeho pôvod siaha do 13. storočia a prelýna sa v ňom románsky sloh s rannogotickým.
Čítať ďalej: Kostol sv. Matúša Zolná
Evanjelický drevený artikulárny kostol v Istebnom pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. V 2. polovici 17. storočia v Uhorsku zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thökölyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkami donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. – 26. zákonný článok – artikulu, ktorý povoľuje výstavbu kostolov po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste a po dva v každej stolici. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Pôvodne bolo postavených 9 artikulárnych drevených kostolov, z ktorých sa do dnešného dňa zachovalo iba 5. Jedným z nich je aj kostol sv. Michala v Istebnom. Objekt (spolu so zrubovou zvonicou) patrí medzi najhodnotnejšie historické stavby na Orave.
Čítať ďalej: Evanjelický drevený artikulárny kostol v Istebnom
Katarínka sa nachádza na západnom Slovensku v lesoch Malých Karpát 20 km severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice (do ktorej katastra kláštor patrí) a Naháč.
Kláštor, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Komplex je postavený v zaujímavom ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami talianskym staviteľom Pietrom Spazzom. Katarínka bola miestom rušného života mníchov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu. V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená tureckými vpádmi či cisárskymi vojskami, no vždy bola opravená a život v nej koloval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike - v júli 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár bol porozdávaný okolitým kláštorom i obciam a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Zdalo by sa, že tu končí jeho zaujímavá a búrlivá história.
Čítať ďalej: Kláštor sv. Kataríny Alexandríjskej - Katarínka
Neďaleko obce Jánovce v popradskom okrese sa asi kilometer od cesty vypína na prvý pohľad obyčajný kopec, zarastený trávou, kríkmi a borovicami. Je to praveké sídlo otomanskej kultúry z doby bronzovej staré takmer 4000 rokov.
Tadiaľto v praveku prechádzala tzv. Severná cesta spájajúca Baltické more so Stredozemným a Myšia hôrka bola akousi strážnou pevnosťou, ktorá sa starala o bezpečnosť kupeckých karaván, poskytovala im stravu a možnosť odpočinku.
Čítať ďalej: Myšia Hôrka - slovenské Mykény
Písomná zmienka o Spišskej Sobote pochádza z 13.st. Do roku 1946 to bolo samostatná obec, ktorá sa potom stala mestskou časťou Popradu. V roku 1954 bola zaradená medzi mestské pamiatkové rezervácie. Tak si zachránila svoju jedinečnú tvár stredovekého historického mesta. Námestie je postavené v tvare trojuholníka. Zväčša ho tvoria renesančné domy, ale zachovali sa aj gotické, ktoré boli renesančne alebo barokovo upravené. Z gotických prvkov vynikajú hlavne portále v niektorých domoch.
Čítať ďalej: Spišská Sobota - kostol Svätého Juraja